PRÍBEH (Marta Gromošová; foto: pxhere.com)
„Babi umrela, čo teraz?“ ozval sa v telefóne smutný hlas jednej z našich dcér. Babi bola našou adoptovanou babičkou a ako to už pri adopciách na diaľku býva, nikdy sme sa nestretli. Jej vnučka je „spriaznenou dušou“ našej dcéry už od prvej triedy základnej školy. Sedávali spolu v lavici, mordovali sa s príkladmi z matematiky, bili sa za spravodlivosť a súcitili so starými, opustenými ľuďmi.
Babi mala choré obličky, pri chôdzi paličku, plnú skriňu šiat, ktoré škoda vyhodiť a šiesteho v mesiaci pravidelné návštevy svojho jediného syna. Bývala v tehlovom dvojizbovom byte v širšom centre mesta. Vzťahy s ostatnou rodinou a susedmi sa nevymykali bežnému štandardu ostatných slovenských rodín. Občas káva so susedkou, krátky rozhovor pri chráme, hádka s predavačkou v samoobsluhe pre zle vydané centíky.
Dievčence jej každý rok pripravili narodeninové prekvapenie a babi im zato vypražila na panvici po dva lacné párky v cestíčku. Pred Vianocami vzala naša dcéra škatuľku koláčov, domáce nakladané uhorky v sladkokyslom náleve a pár zemiakov na šalát, ktorý chutí v každej domácnosti trocha inak… Na rozveselenie starej panej používali moderné technológie a prispeli aj svojou radosťou zo života, ktorá s počtom diagnóz a navštívených špecialistov v istom veku sa už predsa len stráca. Babi mávala diskotéku priamo pri kuchynskej linke, obľubovala Duchoňa a Gizku, počúvala ich z mobilu. Vlani už babi chodila veľmi ťažko, preto sa dievčatá rozhodli, že vezmú na prechádzku jej retro-vintage-skriňu. „Vyštafírovali“ sa do tesilových šiat a poctivých flaušových zimníkov, na hlavy si nasadili baranice z materiálov rozložiteľných v prírode azda za dvesto rokov a v týchto dobových kostýmoch sa vybrali do mesta na prechádzku. Najprv len skúšobné kolečko okolo domu. Dizajnovo dokonale zapadli, preto sa odvážili na dlhšiu trasu. Vošli do obchodu a tvárili sa hlavne nenápadne. Nebolo to dosť dobre možné, službukonajúca pochôdzkarka v samoobsluhe z nich nedokázala spustiť zrak. Išla im v pätách počas celej promenády v zimníkoch sezóny zima 1968.
Video z prechádzky bolo jednou z posledných veselých chvíľ, čo ešte babi zažila. Čoraz častejšie ju sanitka vozila na dialýzu, strácala pamäť, chuť do jedla i do života. Ešte si dala zavolať kňaza, kým jej utrápené srdiečko zlyhalo.
