LITURGICKÁ KATECHÉZA (Juraj Danko ml.) Pred niekoľkými dňami si žiaci vyzdvihli vysvedčenia za svoju desaťmesačnú prácu a to je akýsi nepísaný zákon rozbehnutia letnej dovolenkovej sezóny do plnej rýchlosti. Tak mnohí sa vydajú na cesty, aby si niekde ďaleko od svojich každodenných povinností oddýchli a načerpali nové sily do ďalšej práce. Ibaže do svojho vysnívaného letoviska by po svojich došiel asi málokto, tak mnohí na to použijú rôzne dopravné prostriedky. A prečo to píšem? Lebo i na to myslí trebník pri požehnaní lode a poriadku požehnania železnice a vozidiel.
V oboch prípadoch ide o jednoduchý obrad pozostávajúci z obvyklého začiatku, jednej, resp. dvoch modlitieb a pokropenia svätenou vodou. I keď to trebník výslovne neuvádza, obidva obrady sú zakončené prepustením.
Modlitba pri posvätení lode sa hneď na začiatku obracia na Božie milosrdenstvo. Prosí, aby túto loď i všetkých, ktorí sa na nej majú plaviť, sám Boh požehnal svojou pravicou. Následne naberá biblický rozmer, keď spomína požehnanie Noema a archy, v ktorej bol zachránený suchozemský život pred potopou. Takto pokračuje i ďalej pri spomienke na Kristovu vystretú ruku, ktorú dostal blažený Peter pri svojej snahe chodiť po vode. To je nasmerované na budúcich cestujúcich, pre ktorých sa v modlitbe vyprosuje i zostúpenie nebeského anjela, ktorý by ich chránil a vyslobodzoval z ťažkostí. Aby ich po pokojnej plavbe priviedol do prístavu a v radosti im dopomohol vrátiť sa k svojim.
V poriadku posvätenia železnice je druhá modlitba zameraná na samotné vozidlá. Myslí sa tu na lokomotívy a vozne, ale v širšom zmysle slova je nasmerovaná na akékoľvek vozidlo majúce kolesá. Po úvodnom zvolávaní Božieho požehnania je prosba o vyslanie anjelov, aby chránili každého cestujúceho. Následne je nádherná spomienka na biblickú udalosť o pokrstení etiópskeho eunucha. Jemu, vezúc sa na voze pri čítaní svätých proroctiev, Boh cez apoštola daroval vieru a milosť.
O to prosí i modlitba pre cestujúcich na týchto vozidlách, aby aj im bola ukázaná cesta spásy, s pomocou milosti sa ozdobili dobrými skutkami a na konci tohto života okúsili radosť nebeského kráľovstva.
Na to by sme si mohli spomenúť pri nastupovaní do akéhokoľvek dopravného prostriedku, aby náš čiastkový cieľ smeroval k nášmu konečnému cieľu. Potom každá naša cesta (či už do práce, obchodu, na dovolenku…) nadobudne omnoho vznešenejší rozmer a stane sa jednou z etáp na ceste do nebeského kráľovstva.