Ale v živote je ďalšia paralýza, ešte nebezpečnejšia, a neraz ju ťažko zistiť, a stojí to dosť veľa, kým ju rozpoznáme. Páči sa mi nazvať ju paralýzou, ktorá sa rodí, keď si pomýlime šťastie s gaučom! Áno, viera, že k šťastiu potrebujeme dobrý gauč. Gauč, ktorý nám pomôže, aby sme boli v pohodlí, v pokoji, v bezpečí. Gauč ako tie, ktoré teraz existujú, moderné, vrátane uspávacej masáže, ktoré nám garantujú hodiny pokoja, aby sme sa premiestnili do sveta videohier a trávili hodiny pred počítačom. Gauč proti každému typu bolesti a strachu. Gauč, ktorý by nám umožnil zostať zatvorenými v dome bez namáhania sa a bez obáv. Toto „divánové šťastie“, „gaučové šťastie“ je pravdepodobne tou tichou paralýzou, ktorá nás môže zničiť najviac; ktorá môže najviac zničiť mládež. „A prečo sa to deje, otče?“ Lebo kúsok po kúsku, bez toho, aby sme si to všimli, sa stávame ospalými, stávame sa omámenými, otupenými. Nedávno som hovoril o mladých, ktorí idú do dôchodku v dvadsiatich rokoch; dnes hovorím o mladých, ktorí sú ospalí, omámení, otupení, zatiaľ čo iní – možno živší, ale nie lepší – rozhodujú o budúcnosti za nich. Istotne je pre mnohých jednoduchšie a výhodnejšie mať mladých „detinských“, omámených, otupených, ktorí si pletú šťastie s gaučom; pre mnohých je to výhodnejšie, než mať mladých bdelých, túžiacich odpovedať, odpovedať na Božie sny a na všetky ašpirácie srdca.
Milan Diheneščík, duchovný správca Cirkevného gymnázia v Trebišove
Slová Svätého Otca Františka o omámení a otupení nám iste pripomenú Kristovu vážnu výzvu: „Bdejte!“ Táto výzva zostáva aktuálna pre každé obdobie a pre každú oblasť nášho života. Stále totiž trvá nebezpečenstvo, že premeškáme dôležité, ba priam rozhodujúce okamihy nášho života vo vzťahu k sebe samým, vo vzťahu k ľuďom v našom okolí, a čo je najhoršie, možno aj vo vzťahu k Bohu. Neustále bdieť vo všetkých oblastiach svojho života neznamená nemať čas na odpočinok či relax, znamená to neprepadnúť „kultúre“, o ktorej hovorí Svätý Otec. Bdejme teda v perspektíve pozemského života i v perspektíve večnosti!
Ivana Strelcová, vedúca oblastného centra Bárka v ZKSM
Čistá pravda. Úplne so Svätým Otcom súhlasím. Mnoho mladých sa nachádza v „gaučovom pohodlí“, kde im je všetko jedno, nemusia prebrať zodpovednosť, aktívne a efektívne tráviť svoj voľný čas a pod. Ale ako z toho von? Podľa mňa je jednou z možností zažiť silu spoločenstva. Spoločenstvo je miestom ľudského aj náboženského dozrievania človeka, priestor, kde sa môžeme postaviť z gauča. Trebárs aj cez naše ZKSM, ktoré má víziu vytvoriť v každom meste a obci na Slovensku spoločenstvá prinášajúce Božie kráľovstvo do všetkých oblastí spoločnosti. Tak drahí mladí, počúvnite výzvu Svätého Otca a odpovedajte na Božie sny.
