SLOVO MLADÝM
Zarmucuje ma stretávať mladých, ktorí sa zdajú byť na dôchodku skôr, než je na to čas. Mladí, ktorí odišli do dôchodku vo veku 23, 24, 25 rokov… Som znepokojený, keď vidím mladých, ktorí zahodili uterák ešte skôr, než sa začal zápas; ktorí sa vzdali prv, než by začali hrať. Takých, ktorí kráčajú so smutnou tvárou, akoby ich život nemal hodnotu. Sú to v podstate znudení mladí… a nudní, ktorí nudia iných. A to ma veľmi zarmucuje. Je veľmi bolestivé vidieť mladých, ktorí opúšťajú život hľadajúc len závrat alebo pocit, že sú živí, kráčajúc po temných cestách, za ktoré však potom musia zaplatiť… A veľmi draho zaplatiť!
Núti nás to premýšľať, keď vidíme mladých, ktorí prichádzajú o pekné roky svojho života a o svoju energiu tým, že bežia za predavačmi falošných ilúzií (v mojom rodisku by sme povedali za predavačmi dymu), ktorí ich okrádajú o to najlepšie z nich samých. A to ma veľmi zarmucuje.

Radko Blichár, duchovný správca Centra pre pastoráciu Rómov v Čičave
Kde je tvoja radosť? Si mladý, ale žiješ ako starec zamknutý do väzenia. Máš novodobých bachárov – mobil, TV, PC, ktorí ťa sledujú, sľubujú ti, ale nedokážu dať radosť. Tešíš sa na veci, ktoré sú príjemné, ktoré dávajú pocit, že si významný. Ale význam a šťastie sa získava len aktivitou. Šťastie a radosť nepadajú z neba ako dážď, rodia sa ako semená. Bez toho, aby si ich zasieval, okopával, plel, ti vzíde len burina, ktorá je horká. Rozhodni sa pracovať pre radosť!

Peter Lipták, evanjelizátor
Do svojich 23 rokov som bol presne takýto tragický druh mladého človeka – narkoman a alkoholik. Kristus ma však vyslobodil a môj život naplnil pokojom a radosťou. Samozrejme, život v Božom kráľovstve neznamená žiť v kuse v nejakej extáze. Tú učeníci zažili len v deň Turíc, keď sa ich Svätý Duch dotkol prvýkrát, a oni vyzerali ako opití. Sme však povolaní žiť v radosti a pokoji: „Veď Božie kráľovstvo nie je jedlo a nápoj, ale spravodlivosť, pokoj a radosť v Duchu Svätom.“ (Rim 14, 17)

Pavol Danko, redaktor TV LUX
Tak toto pápež trafil! Osobne ich poznám. Ako učiteľ na gymnáziu som často stretal „dôchodcov“. Cez týždeň zarastali pavučinami a znudene čakali na piatok, keď sa „rozbili na trosky“. Všetko považovali za vrchol trápnosti a namiesto toho, aby spod nánosov nudy odkryli drahocenné BOHatstvo svojich darov, kupovali si radšej „drahý dym“. Dodnes ma táto predstava unudenej mladosti desí. Preto hádžem mladým uterák naspäť do ringu a kričím: „Zaber! Máš na to!“