ÚVODNÍK (PhDr. Helena Paňková) Každý človek je povolaný k životu. Sám život v sebe má svoje vlastné povolanie, a to je žiť ho plnohodnotne, žiť to, k čomu sme povolaní. Každý človek pozostáva z duše a tela. Pokojný súlad týchto dvoch silných elementov nás vedie k vyjadreniu, že človek je zrelý a schopný sebatranscendencie. Svätý Pavol v Prvom liste Korinťanom píše: „Neviete, že ste Boží chrám a že vo vás prebýva Boží Duch?“ Každý jeden z nás je chrámom Boha, preto s úctou pristupujme ku každému, kto sa odhodlá na cestu vnútorného rastu a sebapoznania, ktoré vedie k sebadarovaniu sa v láske.
Svätý Otec František v Katalógu potrebných čností, ktorý adresoval členom Rímskej kúrie, duchovnosť a ľudskosť rozvíja takto: ,,Duchovnosť je nosným stĺpom akejkoľvek služby v Cirkvi a v živote kresťana. Ona je to, čo živí celú našu prácu, podopiera a ochraňuje ju od našej ľudskej zraniteľnosti a každodenných pokušení. Ľudskosť je to, čo stelesňuje pravdivosť našej viery. Kto sa zrieka vlastnej ľudskosti, zrieka sa všetkého. Ľudskosť je to, čo nás odlišuje od strojov a robotov, čo necítia a nezažívajú pohnutie. Ak je nám zaťažko ozajstne plakať alebo sa srdečne smiať – sú to dva znaky, však? – tak sa začal náš úpadok a náš proces zmeny z ľudí na niečo iné. Ľudskosť značí vedieť ukázať jemnosť, blízkosť a zdvorilosť voči všetkým (porov. Fil 4, 5). Aj keď duchovnosť a ľudskosť sú vrodenými vlastnosťami, predsa sú potenciálom, ktorý možno rozvinúť do plnosti, možno ich neustále napĺňať a každodenne preukazovať.“
My, ktorí pracujeme s ľuďmi bez domova, túto čnosť máme možnosť preukazovať každý deň. Stretávame sa s ľuďmi, ktorí boli odmietnutí od počatia, nepotrební, zranení, oklamaní, bezmocní… V Dome svätej Faustíny – domove na polceste vo Svidníku, ktoré je zariadením Gréckokatolíckej charity v Prešove, sme robili výskum ohľadom efektivity poskytovaných metód v sociálnej službe so súčasnými klientkami a klientkami, ktoré si riešili v tomto dome svoju sociálnu situáciu a integrovali sa do spoločnosti alebo využívajú službu v inom zariadení. Rozprávala som sa s klientkou, ktorá mala problém so závislosťou od alkoholu, a opýtala som sa jej, čo ju oslovilo v Dome sv. Faustíny, čo jej dodávalo silu zvyknúť si na nové podmienky a zotrvať v tomto zariadení. Odpovedala: ,,Pomohla mi vaša starostlivosť. Opýtali ste sa: ,Máte čo jesť?‘ Zavolali ste ma pomodliť sa a ja som pomaly nachádzala samu seba.“ Veľakrát si my sociálni pracovníci neuvedomujeme, že klienti k nám prichádzajú hladní a smädní. Ak klienti pocítia prijatie a ľudskosť, potom začnú brať vážne naše požiadavky a môže dôjsť k zmene ich správania a prístupu k životu. Ak chceme klientom ponúkať aj duchovný program, duchovný rozmer, musíme ho žiť a ku klientom pristupovať s láskou, v dobrote, milosrdenstve a odpúšťaní.
Svätý Otec František často vo svojich príhovoroch spomína fakt, že náš život má byť plodným, inak stratí svoj význam a bude žitý iba egoisticky. Vedome sa rozhodnime vložiť svoje sily do toho, pre čo sme stvorení. Dajme sa do služby niekomu väčšiemu, ako sme my sami.