Homília vladyku Jonáša na Kvetnú nedeľu

V mene Otca i Syna, i Svätého Ducha.

Slava Isusu Christu!

Drahí duchovní otcovia, bratia bohoslovci, sestričky, drahí bratia a sestry,

máme Kvetnú nedeľu, v rukách držíme ratolesti, čaká nás Strastný týždeň.

A dnes zaznieva taký zvláštny verš, ktorému som – priznám sa – ťažko rozumel. Dnes sa mi to trocha osvetlilo, preto sa s tým chcem s vami podeliť. Tento verš hovorí asi toto: „Z úst  nemluvniat a dojčeniec pripravil si si chválu. Teda tých detí, ktoré ešte sajú materské mlieko. Rozmýšľal som, akým spôsobom deti, ktoré ešte nevedia hovoriť a sajú materské mlieko, môžu pripraviť Bohu slávu.

A tak mi napadol obraz z môjho detstva a mladosti, ktorý istotne poznáte aj vy – ste so svojimi deťmi na kúpalisku, je pekné slnečné počasie, teplá voda… Alebo ste pri mori, na pláži, trocha sa vzdialite, započúvate a zrazu vnímate jasot, výskot, riavot, proste krásnu detskú radosť. Nedá sa v nej rozpoznať ani slovo, ale vnímate radostnú atmosféru, ktorá tam veľakrát naozaj je. To je ten výskot detí, ktoré šantia, behajú, skáču do vody, čľapkajú sa na nafukovačkách… A keď to človek vníma, zrazu si môže uvedomiť, že ani netreba vysloviť slovo, a do prostredia sa môže šíriť radosť.

Dnes ráno, keď som sa modlil utiereň a rozmýšľal, o čom budem hovoriť na kázni, zrazu mi do srdca vošli slová z ikosu, ktoré som si nikdy doteraz nevšimol. Nikdy som si ich neuvedomil. Je tam veľmi zvláštnym spôsobom napísané, že deti vyliali svoju krv za dieťa Máriino, ale ty, Pane, teraz prichádzaš, aby si vylial svoju krv za mládež a za dospelých.

Deti vyliali svoju krv za dieťa Máriino, za Ježiša. Je to pravda, pretože v momente, keď sa Kristus narodil, zomreli malé nevinné deti. Počas sviatkov Narodenia počúvame, že v Ráme bol plač a nárek matiek, ktorým zabili deti. Hoci tie deti ešte nerozprávali, hoci ešte len sali mlieko z pŕs svojich mám, už prinesli obetu za malého Ježiša Krista. Keby sme to rozvinuli, prakticky sa to deje dodnes.

Koľko detí dnes zomiera nedobrovoľne! Koľko detí dnes umiera počas abortov! Koľko detí dnes umiera v tých živých plodoch, ktoré odkladajú do mrazničiek a potom ich vylievajú do výlevok! Sú to státisíce.

Tieto deti prinášajú obetu za dieťa Márie – Ježiša Krista. A v liturgickom texte je napísané:  „A takýmto spôsobom ti volajú hosanna na výsostiach, požehnaný, ktorý prichádzaš!“

Koľko detí dnes zomiera vo vojnách na Ukrajine, v Sýrii, v Palestíne, v Iráne, v Afrike, keď bombardujú školy, keď bombardujú detské nemocnice, keď bombardujú miesta, kde sa deti rodia alebo hrajú na ulici! Kto sa ich pýta: „Chceš zomrieť, chceš žiť?“ A robia to dospelí.

A preto je tam napísané: „… preto ty prichádzaš teraz zomrieť za mladých a za dospelých.“

A v inom texte z dnešnej utierne bolo pre mňa nezvyčajné, že „my dnes prichádzame, aby sme zdvihli nie ratolesti, ale kríž. A s krížom v rukách ti budeme spievať, Pane, hosanna na výsostiach. Požehnaný, ktorý prichádzaš.“

Kríž je ratolesťou. S krížom v rukách máme spievať Ježišovi, ktorý prichádza do Jeruzalema na strasti. Hosanna, požehnaný, ktorý prichádzaš v mene Pánovom! A ďalší text to dovysvetľováva, a hovorí: „Namiesto ratolesti vezmime do rúk vieru a namiesto bahniatok zoberme lásku a spievajme: Požehnaný, ktorý prichádzaš v mene Pánovom.“

Prečo je to tak? Je tu ktosi, muž, dospelý vekom, Boží Syn, ktorý berie kríž na svoje plecia a ide zomrieť za nás dospelých. Deti svoju krv vylievajú nedobrovoľne. Ale za nás, dospelých a mládež, prichádza Kristus, dospelý muž, aby vylial svoju krv. Za tie hlúposti, ktoré robíme. Za tie nerozumnosti, ktoré vykonávame. Za to, akým spôsobom ničíme tento svet. Aj životy malých detí. Za toto všetko prichádza zomrieť.

A keď dnes chceme pravdivo spievať: Hosanna, požehnaný, ktorý prichádza… Keď chceme priniesť tieto vetvičky do svojich domovov a mať z nich požehnanie, Pán Ježiš nás vyzýva, aby sme sa nad sebou zamysleli.

Zamysli sa nad sebou. Prijmi svoje utrpenie v láske a vo viere. Rob svoje rozhodnutia v láske a vo viere, aby neboli hlúpe, aby neboli nerozumné, aby ktosi pre ne nemusel trpieť. Aby ktosi pre ne nemusel zomierať. Keď chceš byť dnes v mojom sprievode, keď vchádzam do Jeruzalema (a vchádzam, aby som dobrovoľne trpel), zdvihni vo svojich rukách túto ratolesť viery, lásky, rozumnosti, rozvážnosti…

Čo budem robiť dnes, zajtra? Komu to, čo budem robiť, priniesie bolesť alebo radosť? Majme pred očami a v ušiach výskot tých detí na kúpalisku. Výskot tých detí, ktoré kdesi tam pri mori kričia, veselia sa a radujú. Toto je dnes výzva pre každého jedného z nás. Namiesto ratolesti zoberme vieru a namiesto bahniatok sa skrášlime láskou, aby dnes skutok, ktorý vykonáme, bol vo svetle týchto dvoch vecí. Aby bol môj skutok, môj čin, moje slovo, môj postoj naozaj zelená ratolesť. Takýmto spôsobom budeme hodní nasledovatelia, pretože nie je ľahké mať dnes jasné postoje viery a lásky. Nie je to ľahké, ale keď budeme v Kristovom sprievode, on nám dá silu, aby sme naozaj prešli aj cez nepríjemné veci. A preto táto ratolesť, ktorú tu dnes máme, nech bude pre nás identifikáciou nášho utrpenia, ktoré máme niesť s vierou a s láskou. Počúvajúc radosť a výskot detí.

Slava Isusu Christu!