Pravidlá upravujú kánony Kódexu kánonov východných cirkví (CCEO) takto:
Ak obaja rodičia patria do tej istej cirkvi, dieťa, ktoré ešte nedovŕšilo 14. rok života, krstom patrí do nej automaticky (CCEO, kán. 29).
Ak sú rodičia katolíci rôznych obradov, dieťa, ktoré ešte nedovŕšilo 14. rok života, sa zapisuje podľa otca, pokiaľ sa rodičia pri krste nedohodnú na príslušnosti k matke (CCEO, kán. 29 §1).
Pri dieťati nezosobášených rodičov alebo iba civilne zosobášených rodičov rozhoduje cirkevná príslušnosť matky (CCEO, kán. 29 § 2 °1).
Pri krste osoby nad 14 rokov si človek vyberá, do ktorej cirkvi sui iuris chce patriť (CCEO, kán. 30).
Obradovú príslušnosť teda neurčuje kňaz, ktorý krst vykonáva, ani miesto krstu. Rozhoduje príslušnosť rodičov a zápis v krstnej matrike.
Veľmi jasne sa to ukázalo počas päťdesiatych rokov minulého storočia, keď bola Gréckokatolícka cirkev na Slovensku násilne zrušená. Podľa štátneho zákona neexistovala, preto sa podľa neho dieťa ani nemohlo zapísať do Gréckokatolíckej cirkvi, pretože by to bola nezákonná činnosť.
Deti sa krstili v rímskokatolíckych kostoloch, prípadne pravoslávnych chrámoch, ale právne zostali gréckokatolíkmi, ak ich otec bol gréckokatolík alebo mama a obidvaja rodičia chceli, aby bolo dieťa zapísané v matrike ako gréckokatolík.