O lete a festivaloch so Štefanom Štecom

Nestretli sme sa vo festivalovom zákulisí, ale v kaviarničke v centre Košíc. Žiadne kroje, žiadne husle, namiesto energického rusínskeho folklóru len obyčajný rozhovor pri kapučíne. A predsa sa naša debata točila prevažne okolo festivalovej sezóny, ktorá je momentálne v plnom prúde.

A čo má na nej tento charizmatický spevák najradšej?

„To, že sú v lete a v exteriéri,“ rozosmeje sa, „ľudia sú v lete uvoľnení, chcú sa zabávať, uniknúť od každodennej pracovnej reality. Nechcem povedať, že im je jedno, kto je na javisku, ale vedia sa ihneď chytiť, pripojiť, lebo všetci akosi rovnako vnímame tú špecifickú atmosféru. Ak je to pod holým nebom a je k tomu teplo, ľudia to majú strašne radi. A my tiež. To je ten dôvod, prečo vlastne letné festivaly existujú.“

V čom je teda hranie na festivaloch iné ako samostatný koncert a ako interpret nadviaže kontakt s ľuďmi, ktorí sa ocitli na jeho koncerte úplnou náhodou?

„Klasické koncerty v sálach a mimo leta vnímajú ľudia inak – individuálne, chcú prežiť koncert sami v sebe, cez svoju vlastnú osobnosť. Mnohokrát tomu aj my prispôsobujeme repertoár, je osobnejší, intímnejší, kdežto na festivaloch sa ľudia chcú baviť, a to nielen s nami, ale aj s ostatnými, chytia sa za ruky, vstanú, tancujú, je to družnejšie.“ Možno až päťdesiat percent divákov na festivaloch je takých, ktorí ich predtým nepoznali. O to vzácnejšie pre interpretov je, ak sa pri javisku pristavia, počúvajú alebo po koncerte prídu a priznajú sa, že ich nepoznali, ale páčilo sa im to.

„Máte aj nejakú osvedčenú pesničku, o ktorej na sto percent viete, že zaberie?“ vyzvedám a Štefan s úsmevom prikývne:

„My ich voláme rusínske evergreeny, sú to pesničky, ktoré tam jednoducho musia byť, a to nielen prvoplánovo. Ony skrátka k letu patria. Pamätám si ich ešte z detstva, keď sa sedelo pri ohni a tieto pesničky sa spievali, lebo ich každý poznal.“ A ak poznáte Štefana Šteca, možno aj viete, ktoré to sú. Horila sosna, palala, Oj, na hori Cigane stojali a Nebudu tu, pidu dalej. „Na tých sa ľudia veľmi bavia a ak sa niektorí po čase vrátia do regiónu, aj keby žiadnu inú nepoznali, jednu z týchto poznajú určite. Vtedy sa otočia od stánku alebo sa zastavia a môžu byť hoci aj metalisti, vždy spozornejú ☺.“

A spozornejú aj tí, ktorí nie sú Rusíni?

„Určite. Toto leto máme dokonca viac koncertov na strednom a západnom Slovensku ako na východe.“ Popravde, jazyková bariéra nemusí byť pre tých, ktorí majú hudbu radi, žiadnym problémom, veď chodievame aj na koncerty zahraničných kapiel či interpreta, ktorému neraz nerozumieme ani slovo. „Ja sa snažím robiť hudbu tak,“ priznáva Štefan, „aby nesmerovala len čisto k Rusínom, ale prihovárala sa všetkým. Bolo by odo mňa veľmi úzkoprsé chcieť sa prihovárať len svojim. Skôr chcem poukázať na to, že rusínsky jazyk môže v rámci hudby suverénne fungovať popri iných jazykoch, ja ani nechcem, aby bol vnímaný ako niečo menšinové.“

Najvplyvnejším headlinerom letných festivalov býva neraz počasie. Je to magický, no zároveň veľmi nevyspytateľný prvok open-air programov – čisté kúzlo, keď tancujete v teplom daždi na tráve, i veľké riziko, keď vás horúčavy bez kúska tieňa odrovnajú ešte pred večerným programom alebo náhle búrky či krupobitie zmenia romantické miesto na rýchlu evakuačnú zónu.

Skrížilo už počasie plány aj Štefanovi?

„Najväčší zážitok z najväčšej búrky, akú sme zažili, bol v obci Udavské pri Humennom. Boli to oslavy obce a už sa zmrákalo, a blížila sa veľká búrka, no organizátori tak veľmi chceli, aby sme vystúpili, že sme napriek všetkým výstrahám vystúpili. Doslova sme držali mikrofóny, zvukárov aj celú strechu ☺. A neverili by ste, no všetci tí ľudia tam v tom daždi, búrke a vetre ostali s nami. Hrali sme asi pol hodiny a potom sme to z bezpečnostných dôvodov museli ukončiť, no bolo to veľmi srdečné.“ Počasie sa chystalo prekaziť im plány aj počas koncertu na Kežmarskom hrade, no hoci pre silný dážď posunuli začiatok o dobré dve hodiny, ľudia sa nevzdali a zaplnili celý areál nádvoria, čo je pre umelca vždy veľkou satisfakciou.

Nedalo mi neopýtať sa, či si Štefan vie užiť festivalové koncerty aj ako návštevník.

„Teraz už veľmi málo, lebo celé leto každý víkend niekde vystupujeme, máme vybukované termíny od mája do septembra. Ale predtým, keď to ešte nebolo také vyhrotené, som veľmi často chodieval na hudobné festivaly, folklórne slávnosti do Východnej, do Detvy… všade možne. Ja som to mal strašne rád.“ Ako „povinné jazdy“ z detstva si spomína na festivaly v Kamienke, Svidníku, Medzilaborciach i rôzne menšie regionálne slávnosti. Na strednej škole si obľúbil aj hudobné festivaly s elektronickou hudbou, pred rokmi videl na Pohode vystúpenie kapely The Wailers, ktorá sprevádzala jeho obľúbeného speváka Boba Marleyho. A tohto roka dostal pozvanie na vystúpenie na festivale Pohoda pri jej jubilejnom tridsiatom ročníku on sám.

Keby ste mohli vystúpiť na akomkoľvek festivale na svete, ktorý by to bol? Alebo Pohoda splnila už všetky sny ☺?

„Pohoda dosť naplnila moje sny, lebo je to náš najväčší festival a som naozaj poctený, že môžem hrať so skvelými interpretmi z celého sveta a že som tam dostal s kapelou hodinový priestor. A opäť spomeniem to rusínske ☺ – koncert je z deväťdesiatich percent v rusínskom jazyku, takže aj tým tam bude mať táto národnosť zastúpenie. A pre mňa je super, že sa takáto menšinová záležitosť dostala na takýto veľký festival.“ Ale vie si predstaviť aj vystúpenie na ostravskom festivale Colours of Ostrava či na veľkom festivale Sziget v Budapešti. Pozvánky na vystúpenia dostáva priamo od organizátorov a sleduje hlavne to, aby nebol v jeden víkend na dvoch blízkych miestach, pretože ani pre samotných organizátorov nie je žiaduce mať v programe človeka, ktorý v predošlý deň vystupoval v susednej obci. Preto sa neraz stane, že sú jeden deň v Snine a na druhý v Hlohovci.

Cíti aj v rámci malého Slovenska rozdiely v publiku?

„Áno, absolútne. Niektoré publiká sú také, že s nami spievajú a bavia sa od začiatku, niektoré čakajú, nech ukážeme, čo vieme, a až potom nás odmenia potleskom. Niektoré sú prísne, kritické, niektoré sú veľmi vďačné. Samozrejme, mám rád publiká u nás na východe, lebo tým, že nám rozumejú, dodávajú koncertu hlbší rozmer. Mám však rád aj publiká, ktoré nás nepoznajú, lebo tie sú zvedavé a ja ako interpret sa musím snažiť, aby mi nejakou formou porozumeli.“ Priznáva, že rusínske publikum je náročné, pretože Rusíni majú dobrý sluch a vedia vyhodnotiť, či človek vie alebo nevie spievať. Samozrejme, občas sa stane, že im povedia, že u nich sa to spieva inak. „Je to však úplne v poriadku. Keď napríklad spievame blok pesničiek zo Šambrona, vieme, že to nikdy nezaspievame tak ako oni, lebo my nie sme Šambrončania, ale hodnota má byť v tom, že vzdávame úctu ich regiónu a snažíme sa zachovať ich folklór.“
„Momentálne som v skôr tvorivom období a snažím sa pracovať aj autorsky, nielen interpretovať piesne iných“ podotýka Štefan, „a dal by Boh, aby som niekedy v budúcnosti niekoho inšpiroval a vychádzal by z mojich nahrávok.“

A čo ho ešte toto leto čaká?

„Náš vlastný koncert – jediný, ktorý si toto leto organizujeme sami, a to 14. augusta v amfiteátri v Heľpe, kam sa veľmi tešíme. Okrem toho máme vystúpenia v poľskom Zakopanom, na Harhovskych čudach na Spiši, v Jasenove, v Kružlove a letnú sezónu končíme vystúpením na Bardejovskom jarmoku.“

Potom letné festivaly plynulo prejdú do jesenných koncertov a vinobraní a pomedzi to ešte musí Štefan stihnúť tradičný štvordňový tatačunder so starším synom a užiť si pohodu a leto s najbližšími.