Bájky spod Floriánky

Pre Prešovčanov a Slovákov vôbec – zrejme neznámy človek. Ale jeho bájky sú niečím, čo roky milujem. Krátke poučné texty, vtipné, výstižné. A hlavne – naše. Z nášho prostredia. Nie ako tie Ezopove, grécke. Skovoroda veľa cestoval. Putoval po dedinách. Pozoroval. Počúval obyčajných ľudí. A potom písal. Ľvovské vydavateľstvo Svičado (2009) vydalo jeho Charkovské bájky v modernej ukrajinčine a my vám z nich prinášame zopár ukážok.

Dva psy

U jedného gazdu na dedine žili dva psy. Raz prechádzal okolo brány neznámy pocestný. Jeden pes vybehol, štekal dovtedy, kým muž nezmizol z dohľadu, a potom sa vrátil späť do dvora.

— Čo z toho máš? — spýtal sa ho druhý pes.

— Nič. Ale aspoň tu nie je nuda, — odpovedal mu.

— Lenže nie každý pocestný, — povedal rozumný pes, — je nepriateľom nášho pána. Keby to tak bolo, štekal by som tiež a nezanedbával by som službu, hoci ma ešte stále trápi noha poranená vlčími zubami. Byť strážnym psom neznamená, že budeš brechať na každého, kto ide okolo. To by bolo veľmi zlé.

Ponaučenie: Múdry človek vie, čo treba odsúdiť, no hlupák tára bez rozumu.

Sova a drozd

Len čo vtáky zazreli sovu, začali ju jeden cez druhého ďobať a šklbať.

— Nehnevá vás, pani, — spýtal sa drozd, — že na vás útočia, hoci ste nevinná? Nie je to zvláštne?

— Vôbec nie, — odpovedala sova. — Veď aj medzi sebou sa správajú rovnako. A čo sa týka hnevu, ten je pre mňa znesiteľný, lebo hoci ma straky, vrany a havrany šklbú, orol ani výr sa ma nedotknú.

Ponaučenie: Lepšie je byť milovaný a vážený jedným múdrym a dobrým človekom než tisíckou hlupákov.

Hodinové kolieska

Jedno koliesko hodinového stroja sa spýtalo druhého:

— Povedz mi, prečo sa hýbeš inak než my, opačným smerom?

— Tak ma vytvoril môj majster, — odpovedalo druhé koliesko, — a nielenže vám tým neprekážam, ale dokonca vám pomáham, aby naše hodiny fungovali správne, aby sme spolu kráčali správnou cestou.

Ponaučenie: Ľudia majú rozličné prirodzené sklony, a preto sú rozdielne aj ich životné cesty. Všetkých má ale viesť k jednému cieľu čestnosť, poriadok a láska.

Orol a korytnačka

Na dube naklonenom nad vodou sedel orol a neďaleko korytnačka kázala svojim druhom:

— Nech je prekliate všetko lietanie! Naša nebohá prababka — nech jej dá Boh nebeské kráľovstvo — zahynula, lebo sa od orla začala učiť toto skazonosné umenie. Lietanie iste vymyslel sám Lucifer!…

— Počúvaj, ty hlupaňa! — prerušil jej kázeň orol. — Tvoja premúdra prababka nezahynula preto, že lietala, ale preto, že sa pustila do niečoho, čo jej neprináležalo. Lietanie nie je horšie ako kráčanie po zemi.

Ponaučenie: Túžba po rozkoši a sláve mnohých odvádza od ich prirodzenosti. A čím väčší je tento nesúlad, tým škodlivejší býva.

Dva drahokamy — diamant a smaragd

Smaragd vysokej kvality, ktorý žil v sláve na kráľovskom dvore, píše svojmu priateľovi Diamantovi:

„Milý priateľ! Je mi ľúto, že nedbáš o svoju česť a žiješ ukrytý v popole. Poznám tvoju hodnotu. Si hodný čestného a významného miesta, no teraz si podobný svietniku, ktorý vydáva skryté svetlo, ale je schovaný pod nádobou. Svetlo, ktoré neudivuje a neteší ľudské oko, nemá nijakú cenu. Tvoj priateľ Smaragd.“

„Drahý priateľu! — odpovedal Diamant. — Naše svetlo živí iba ľudskú márnivosť. Nech ľudia radšej hľadia na žiarivé nebo než na nás. My sme iba jeho slabým odleskom. Naša cena i česť zostávajú vždy v nás samých. Brusiči nám ich nedávajú, iba ich odhaľujú. To, že nás ľudia chvália, našu hodnotu nezväčšuje, a pohŕdanie, zabudnutie či potupa ju nezmenšujú. S takýmito myšlienkami zostávam tvojím priateľom — Diamant.“

Ponaučenie: Hodnota a úcta sú rovnaké. Bezcennosť sa rada leskne a napodobňuje falošný diamant či ukradnutú mincu. Vzdelanosť, milosrdenstvo, veľkodušnosť, spravodlivosť, stálosť a čistota — to je naša pravá hodnota i česť. Staré príslovie hovorí: „Hlupák hľadá významné miesto, no múdreho vidno aj v kúte.“

Kto teda Hryhorij Skovoroda bol? Filozof, básnik, pedagóg, autor bájok aj prekladateľ antických textov. Často ho nazývajú „ukrajinským Sokratom“, pretože väčšinu života strávil na cestách, kde pozoroval život ľudí a potom o ňom písal. Narodil sa v roku 1722 v obci Čornuchy medzi Kyjevom a Poltavou. Študoval na Kyjevsko-mohyľanskej akadémii, ktorá patrila k najlepším vzdelávacím centrám východnej Európy. Ovládal latinčinu, gréčtinu či nemčinu, mal hudobný talent a určitý čas spieval aj v cárskej dvornej kapele v Petrohrade. Počas ciest navštívil Uhorsko, Rakúsko a pravdepodobne aj ďalšie európske krajiny, čo výrazne formovalo jeho pohľad na svet. Skovoroda pôsobil ako učiteľ, zdôrazňoval slobodu človeka i tvorby. Žil skromne, pohyboval sa medzi mecenášmi, písal filozofické texty, básne a bájky. Jeho filozofia bola postavená na myšlienke vnútorného človeka a duchovnej slobody. Tvrdil, že šťastie nezávisí od majetku ani spoločenského postavenia, ale od sebapoznania. Človek podľa neho nemá žiť podľa tlaku okolia, ale objaviť vlastnú prirodzenosť a povolanie. Skovorodove texty spájajú kresťanstvo, antickú filozofiu, barokovú obraznosť aj osvietenský dôraz na slobodu myslenia. Dodnes patrí medzi najcitovanejších ukrajinských mysliteľov a jeho dielo zostáva prekvapivo aktuálne — najmä tam, kde človek hľadá vnútornú slobodu uprostred sveta plného tlaku, ambícií a hluku.