Tajomná alchýmia kníh

Tvorba pre deti môže byť dvojsečná zbraň – ľahko vám uveria, ale rovnako ľahko vás spochybnia, ak vycítia, že nie ste autentickí. Autor detských kníh má navyše silného nepriateľa – mobily, obrazovky počítačov, tablety. Máte nejaké know-how, ako nenásilne strhnúť pozornosť detí ku knihám?

Neviem, či také niečo vôbec existuje. V prípade, že by naozaj jestvoval recept alebo akési know-how, ako vytvoriť dobrú knihu, bolo by to príliš jednoduché. Písanie je trochu ako tajomná alchýmia – do príbehu treba pridať kúsok napätia, štipku poučenia, pár kvapiek humoru, zmes neustále zohrievať, miešať a čakať, či na konci pokusu nájdeme v skúmavke „kameň mudrcov“ alebo len obyčajné uhlie. Myslím si, že žiaden spisovať vopred netuší, či sa jeho kniha bude páčiť. Napriek tomu by mal do písania vložiť všetko, celú dušu a talent. A je úplne jedno, či ide o knihu pre deti, alebo dospelých. Ako ste povedali, aj detský čitateľ je veľmi náročný.

Aké témy by podľa vás nemali v detskej literatúre chýbať?

Myslím si, že v súčasnosti sa píše o všetkom. Kým v minulosti boli v detskej literatúre niektoré témy tabu a autori sa im vyhýbali, dnes sa už v detských knihách takéto motívy bežne objavujú. Podľa mňa je to dobré. Deti predsa nežijú v  izolovanom svete, v ktorom sa ich niektoré veci netýkajú, prípadne o nich netušia. Dokonca aj taká nepríjemná téma, ako je smrť, býva už súčasťou detských kníh – samozrejme, treba ju zobraziť s citom. Nuž a v dobe, v akej žijeme, určite nesmie v textoch pre deti absentovať dobro a láska k ostatným ľuďom.

Ako deti sme v knižkách obdivovali nádherné ilustrácie Ľudovíta Fullu, Miroslava Cipára či Vincenta Hložníka, knihy sme si neraz vyberali podľa obrázkov. Dnes sa akoby od výpravných farebných ilustrácií upúšťalo, hlavne preklady rozprávok sú často vydávané len so strohými čiernobielymi perokresbami. Myslíte si, že ilustrácie už v detskej knihe nie sú dôležité?

Ako sa vraví, pokrm jeme aj očami, a podobným, duchovným pokrmom je i literatúra. Knihy by takisto mali byť pekné, zvlášť, ak sú určené deťom. Nesmieme zabúdať, že aj vďaka ilustráciám v čitateľoch pestujeme estetické cítenie. Z toho dôvodu sa mi nepáčia knihy, ktoré deťom ponúkajú výtvarný a literárny gýč, ale ani tie, ktoré sa tvária ako nepochopiteľné umenie. Doposiaľ som mal šťastie na skvelých výtvarníkov (S. Mydlo, Z. Bočkayová Bruncková, Ľ. Paľo, P. Uchnár, B. Vančo, M. Matlovičová…). Som veľmi vďačný, že moje texty obliekli do slušivých a príťažlivých šiat.

Máte medzi deťmi nejakého svojho proofreadera (malého čitateľského poradcu) alebo je vaším cenzorom či lakmusovým papierikom dieťa vo vás samom? Mení vám niekedy vaše videnie sveta?

Po napísaní knihy sa snažím vžiť do kože dieťaťa, ktorému je text určený. Predstavujem si, že mám napríklad deväť rokov a skúšam sám na sebe, či by sa mi takáto kniha páčila. Niekedy však nemám dostatočný odstup, a tak poprosím kolegyňu Annu Timkovú Lazurovú, ktorá mi robieva jazykové korektúry, aby knihu prečítala svojim dvom synom, Jankovi a Paľkovi. Podľa ich reakcií viem, čo je dobré a čo treba zmeniť. Veľmi mi tým pomáhajú.

Ak by sme chceli svojim deťom či vnúčatám predstaviť vaše knihy, po ktorej máme siahnuť ako po prvej?

Mám na konte už štrnásť kníh pre deti. Tá najčítanejšia je asi Ako sme s Ťukťukom ťukťukovali. Medzi čitateľmi malo úspech aj Múzeum záhad a tajomstiev. Sedem dní v pivnici je trochu strašidelný príbeh o prašiškriatkovi Celestínovi a Med z ľadových kvetov je zas netradičná kniha o Vianociach. V knihe Adela, ani to neskúšaj! vystupuje dievča, ktoré miluje futbal a žije s dvoma bratmi v detskom domove. Teta Agáta a jej mačacia sedmička je určená tým, ktorí majú radi mačky a kocúrov. Text O Malom kozmonautovi je zapísaný na čestnej listine IBBY a venovaný predčasne narodeným deťom. Lebka s dvoma zámkami je pre starších, je to v podstate detektívka, horor a trochu aj love story. V knihe Chlapec menom Konštantín sa čitatelia pomocou príbehov a komiksov dozvedia o detstve a dospelosti sv. Konštantína a sv. Metoda. Príbehy Kveťa Herbára v sebe spájajú básničky, ktoré napísala Anna Timková Lazurová, a príbehy o rôznych kvetoch a rastlinách. A najnovšia kniha Zuzkine dobrodružstvá #s nohou v sadre čitateľa povodí po rôznych kútoch Slovenska. Verím, že si z mojich kníh každý niečo vyberie.