Dokument Orientale lumen vychádza z apoštolského listu Orientalium dignitas (1894) pápeža Leva XIII. a pripomína 100. výročie tohto pápežského listu. Pápež Ján Pavol II. chcel týmto listom poukázať na to, aké dôležité je pre neho pokračovať v úsilí o jednotu. Preto je potrebné dbať na to, aby sme sa navzájom lepšie spoznali (OL 6 a 24), a tak zistiť, koľko spoločného majú obe cirkvi. Upriamuje najmä pozornosť na spoznávanie liturgie východných cirkví a duchovnej tradície otcov a učiteľov kresťanského východu. “Keďže naozaj veríme, že úctyhodná a starobylá tradícia východných cirkví je integrálnou časťou dedičstva Kristovej Cirkvi, prvou nevyhnutnosťou pre katolíkov je poznať ju, aby sa ňou mohli živiť, a tak napomáhali proces jednoty, každý svojím vlastným spôsobom.” Píše v liste pápež.
Výslovne zdôrazňuje úlohu pravoslávnej cirkvi a vyzdvihuje, že východní katolícki bratia spolu s pravoslávnymi bratmi sú živými nositeľmi tohto dedičstva (OL 1).
Ján Pavol II. nazýva mníšstvo osobitnou perspektívou, ktorá nám umožňuje spoznať mnohé podstatné črty východného kresťanstva. Pripomína „postoj modlitby“, ktorý uprednostňuje východná cirkev a ktorý naďalej ponúka všetkým, ktorí veria v Krista. Pápež tak ponúka základ pre sprostredkovanie medzi Východom a Západom. Na jednej strane Západ priznáva Východu jeho doménu, na druhej strane preukazuje ochotu a schopnosť nadviazať s Východom duchovný dialóg na úrovni spirituality. Pápežovi nejde o to, aby viedol tých, ktorí sa modlia, k extatickým zážitkom. Je vzdialený od moderného trendu hľadať zmyslovo vnímateľné zážitky Boha a nahrádzať nimi čistý akt viery. Ako v dokumente uvádza “… na vrchole poznania a skúsenosti Boha sa nachádza jeho absolútna transcendentnosť. Tento vrchol sa nedosahuje ani tak systematickou meditáciou, ako skôr prostredníctvom modlitbovej asimilácie Písma a liturgie.” (OL 16)
Hlavný zámer pápeža Jána Pavla II. je zrejmý už na začiatku tohto dokumentu. Tam hovorí o základných črtách duchovného a teologického dedičstva, ktoré je spoločné pre rôzne cirkvi na Východe. “V týchto črtách sa vykresľuje východný pohľad kresťana, ktorého cieľom je participovať na Božej prirodzenosti skrze zjednotenie sa s tajomstvom Svätej Trojice. Tu sa načrtáva „monarchia“ Otca a ten pojem spásy podľa ekonómie spasenia, ktorú predstavuje východná teológia od dôb sv. Ireneja z Lyonu a ktorý sa rozšíril u kappadóckych Otcov.
Účasť na trojičnom živote sa uskutočňuje prostredníctvom liturgie a osobitným spôsobom v Eucharistii, ktorá je tajomstvom zjednotenia s osláveným Kristovým telom a semenom nesmrteľnosti. Východná teológia prisudzuje celkom osobitné postavenie Svätému Duchu pri zbožšťovaní, a predovšetkým pri sviatostiach: mocou Svätého Ducha, ktorý prebýva v človeku, sa už tu na zemi začína proces zbožšťovania, stvorenie sa premieňa a nastoľuje sa Božie kráľovstvo.” (OL 6)
Pre gréckokatolíkov je Orientale Lumen pravdepodobne najvýznamnejším dokumentom pápeža Jána Pavla II.

