Pohľad na život vladyku Ladislava Hučka

Zo životopisu

Ladislav Hučko sa narodil 16. februára 1948 v Prešove v rodine gréckokatolíckeho kňaza. V roku 1966 sa hlásil na Teologickú fakultu v Bratislave, kam ho – údajne pre nedostatok miesta – neprijali. Jeho otec Ladislav starší sa v rokoch 1969 – 1970 stal prvým šéfredaktorom nášho časopisu Slovo.
Rozhodol sa teda pre štúdium experimentálnej fyziky na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. Bol veľmi nadaný, skončil s vyznamenaním a v roku 1972 obhájil aj rigoróznu skúšku.
V období rokov 1973 až 1989 žil v Bratislave, kde sa venoval výskumnej práci v oblasti ťažby ropy a plynu. Počas toho obdobia sa aktívne angažoval v Hnutí Fokoláre. Sám o tom napísal: „S tými, ktorí boli vtedy v hnutí, sme sa snažili žiť jednotu, vytvárať ju v každodennom živote, v okolnostiach. Videli sme, že ju nemožno budovať na ľudských silách, vlastnostiach či vôli, ak nám nepomôže Božia milosť. Spiritualita jednoty mi dala cieľ, spôsob, ako prežiť celú totalitu.“
V roku 1989 začal systematicky študovať teológiu. Po páde režimu sa mu otvorili možnosti štúdia teológie. V rokoch 1990 až 1991 vykonával funkciu výkonného sekretára Konferencie biskupov Slovenska. V roku 1992 odišiel do Ríma na štúdiá teológie na Lateránskej pápežskej univerzite. Kňazskú vysviacku prijal 30. marca 1996 z rúk vladyku Slavomíra Miklovša, eparchiálneho biskupa Križevackej eparchie v Chorvátsku. Rímske štúdiá ukončil doktorátom. Témou jeho doktorskej práce boli ruskí náboženskí myslitelia 19. a 20. storočia a ich pohľad na svet.
V roku 2000, po svojom návrate z Ríma, začal vyučovať dogmatickú teológiu na Teologickom inštitúte v Košiciach a súčasne vykonávať duchovnú službu v Geriatrickom centre sv. Lukáša v Košiciach. Je zakladajúcim členom a šéfredaktorom teologického časopisu Verba Theologica, ktorý vydávajú spoločne teologické inštitúty v Košiciach a Spišskej Kapitule. Rok pôsobil aj ako špirituál v Kňazskom seminári sv. Karola Boromejského v Košiciach. Na Teologickej fakulte v Košiciach sa v roku 2004 habilitoval na docenta v oblasti dogmatickej teológie. V rokoch 2005 až 2011 bol generálnym sekretárom Českej biskupskej konferencie. Predsedal aj komisii pre náuku viery a komisii pre katolícku výchovu.

Biskupská vysviacka

Za apoštolského exarchu pre katolíkov byzantského obradu v Českej republike a zároveň za orejského titulárneho biskupa ho vymenoval pápež Ján Pavol II. Stalo sa to 24. apríla 2003, v kresle nahradil prvého pražského exarchu, vladyku Ivana Ljavinca.
Slávnostná biskupská vysviacka a uvedenie do úradu apoštolského exarchu v Českej republike sa konali v sobotu 31. mája 2003. Mali sa konať v Katedrále sv. Klimenta v Prahe, ale nakoniec sa uskutočnili v rímskokatolíckom Chráme sv. Salvátora v Prahe, ktorý susedí s pražskou gréckokatolíckou Katedrálou sv. Klimenta. Dôvodom, prečo sa biskupská vysviacka nekonala v našej katedrále, bol protest ukrajinských veriacich, ktorí nesúhlasili s vymenovaním nového apoštolského exarchu a žiadali vytvorenie samostatnej ukrajinskej eparchie v Prahe. Neprávom ho označovali za straníka a ŠtB-áka, pretože bol už počas totality doktorom a kandidátom vied.
Hlavným svätiteľom bol mukačevský pomocný biskup Djura Džudžar z Užhorodu. Spolusvätiteľmi boli vladyka Ján Babjak a vladyka Milan Chautur. Vladyka Ladislav Hučko si za svoje biskupské heslo zvolil citát z Jánovho evanjelia „Ja som svetlo sveta“ (Jn 8, 12). V tomto kontexte je stvárnený aj jeho biskupský erb, rozdelený na štyri časti. Znázorňuje kríž, z ktorého vychádzajú lúče, na erbe je zobrazený aj mesiac a slnko. Ako apoštolský exarcha Ladislav Hučko pre TK KBS povedal, že vo svojej biskupskej službe sa chce zamerať predovšetkým na hlásanie evanjelia, ktorým chce osloviť nielen veriacich, ale aj neveriacich, ako aj spolupracovať s ďalšími cirkvami pôsobiacimi v Českej republike.
V mene Českej biskupskej konferencie pozdravil novovymenovaného vladyku emeritný kráľovohradecký biskup Karel Otčenášek a v mene Konferencie biskupov Slovenska vojenský biskup Mons. František Rábek. Liturgický spev na vysviacke zabezpečoval stočlenný spevácky zbor z Brna, ktorý viedol pán Kadlečík.
Na záver svojej vysviacky si vladyka vytýčil pastoračnú biskupskú cestu týmito slovami: „Svätý apoštol Pavol v súvislosti s úlohou biskupa, teda toho, kto bol do tejto úlohy ustanovený, hovorí: ,Nech nás takto každý pokladá za Kristových služobníkov a správcov Božích tajomstiev‘.“ (1 Kor 4, 1)
Teda služobník a správca. Toto je úloha aj titul biskupa, aký mu dáva apoštol Pavol. A od služobníka a správcu sa vyžaduje, aby bol verný. Aby verne zachovával to, čo chce ten, komu slúži, teda nie, aby vyhovoval hocakým ľudským ohľadom a požiadavkám. „No mne naozaj málo záleží na tom, či ma súdite vy alebo iný ľudský súd,“ pokračuje svätý Pavol. Vidíme, že dejiny ľudstva príliš nepokročili dopredu, že sa menia formy, ale obsah často ostáva. Aj dnes, ako už za čias svätého Pavla, sa biskupi často posudzujú. „Preto nesúďte nič predčasne, kým nepríde Pán. On osvetlí, čo je skryté v tme, a vyjaví úmysly sŕdc.“
„Nerobím si žiadne ilúzie. Viem zo skúsenosti – zatiaľ viac z odpozorovanej než vlastnej –, že každý biskup, ktorý nastupuje na miesto apoštolov, si volí a čaká ho predovšetkým kríž. Je to nahý kríž, bez akejkoľvek ozdoby. Taký skutočný, pravý kríž. Jeho úlohou je tento kríž premeniť na lásku a na tomto základe privádzať ľudí ku Kristovi. Tak ako to robila a robí Panna Mária. Iba tak sa kríž stáva svetlom sveta a nie znamením zlorečenia.“

Redaktor Katolíckych novín

Vladyka Hučko bol úzko spätý aj s Katolíckymi novinami, v ponovembrovej ére bol jedným z prvých redaktorov.
„Keď konečne v roku 1989 padol režim, hneď som podal výpoveď z miesta, kde som sedemnásť rokov pracoval. Biskup Ján Sokol vtedy hľadal redaktorov do Katolíckych novín, tak som sa prihlásil a nastúpil,“ zaspomínal si biskup v rozhovore pre KN v novembri 2019.
Podľa slov Katolíckych novín rád písal o aktuálnych udalostiach, úvodníky, pripravoval aj rozhovory, napríklad s kardinálom Jozefom Tomkom či Chiarou Lubichovou.

Jeho odkaz katolíckym médiám, ktorým zakončil rozhovor v roku 2019, zostáva nadčasový. „Držali sme sa pevne cirkevného učenia a línie Svätého Otca. Brali sme to normálne, že my ako kresťania máme ísť proti prúdu a hlásať Kristovo učenie vhod i nevhod (porov. 2 Tim 4, 2). A to aj s vedomím, že vzbudíme neľúbosť a dokonca odsúdenie od iných síl. S tým však vždy treba počítať. To vždy patrilo k autentickému kresťanstvu.“

Odkaz vladyku

Vladyka Ladislav využil autorský potenciál a rozhodol sa knižne podávať odpovede na otázky doby. Z jeho kníh sú v slovenčine dostupné Život je vzťah, Medzi vierou a rozumom (habilitačná práca na Univerzite Komenského v Košiciach v roku 2002), Hľadanie súvislostí (Úvahy a myšlienky), Pravda je večná a Chápanie pojmu tradícia a východná sviatostná prax. Mnohé z nich ponúkajú triezvy pohľad na súčasné ľudské či cirkevné problémy. Dotýka sa morálky, politiky, polarizácie i výkladu čností a Svätého písma. Ako svedok nahral viaceré videá aj na stránku memoryofnations. eu, ktorá približuje realitu komunizmu očami pamätníkov.

Rozlúčka s Prahou

V stredu 22. januára sa v Katedrále sv. Klimenta v Prahe naposledy rozlúčili s vladykom Ladislavom Hučkom. Svätej liturgii a pohrebným obradom predsedal vladyka Jonáš Maxim, prešovský arcibiskup metropolita, homíliu ohlásil pražský arcibiskup a český prímas Ján Graubner.
V homílii priblížil život vladyku Ladislava Hučka, ktorý bol neustále upriamený na službu Bohu a ľuďom. Vo svojej biskupskej službe ako druhý apoštolský exarcha v Prahe musel dokončiť usporiadanie a celkovú pastoračnú a ekonomickú štruktúru exarchátu. Vojnový konflikt na Ukrajine spôsobil veľký exodus aj gréckokatolíckych Ukrajincov, ktorí prichádzali do viacerých farností v Českej republike a bolo to na pleciach vladyku Ladislava, aby im s jemu zverenými kňazmi v exarcháte poskytoval duchovnú službu. Vladyka Ladislav dobre vedel, kde je cieľ jeho života a biskupskej služby, a tomu podriaďoval všetky svoje plány a rozhodnutia. Bol skromným a pokorným človekom. Jeho posledná liturgická slávnosť v Katedrále sv. Klimenta sa končila eucharistickým požehnaním a zvolávaním: „Spas, Bože, svoj ľud a požehnaj svoje dedičstvo.“ Odišiel teda k nebeskému Otcovi potom, čo nezabudol odovzdať Božie požehnanie svojim veriacim – zaznelo v homílii arcibiskupa Graubnera.
Na konci pohrebného obradu prečítal sústrastné slová Svätého Otca Františka biskup Jude Thaddeus Okolo, apoštolský nuncius v Českej republike, a prihovoril sa aj brat vladyku Ladislava Mikuláš. Vladyka Jonáš ako hlava Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku poďakoval vladykovi Ladislavovi za jeho biskupskú službu práve v Prahe, kde bola prvýkrát zriadená farnosť blahoslaveným prešovským biskupom Pavlom Petrom Gojdičom a jej prvým farárom sa stal blahoslavený pomocný prešovský biskup Vasiľ Hopko.

Zahraničné kondolencie

Kardinál Pietro Parolin zaslal sústrastný list v mene Svätého Otca Františka. Pápež si želal poslať prejav otcovskej blízkosti českým biskupom, veriacim i rodine vladyku Hučka. Ďakoval Bohu za službu, ktorú zosnulý vladyka veľkoryso preukazoval cirkevnému spoločenstvu, osobitne veriacim byzantského obradu. Inšpirovaný vlastným biskupským heslom: Svetlo sveta spájal svoju službu s vedeckou a pedagogickou prácou v oblasti dogmatickej teológie a viedol veriacich k Pánovi.
Svoj zármutok a ľútosť tlmočil aj prefekt Dikastéria pre východné cirkvi kardinál Claudio Gugerotti. Vladyka Hučko podľa jeho slov dlhé roky nezištne a veľkodušne slúžil zverenému stádu a zanechal žiarivý príklad autentického kresťanského svedectva, vernosti evanjeliu a lásky k duchovenstvu a Božiemu ľudu. Jeho spomienka zostane živá v srdciach všetkých, ktorí mali prospech z jeho pastoračnej starostlivosti a žiarivého kresťanského svedectva. Spomenul aj na jeho detstvo a formáciu v Hnutí Fokoláre. Vyzdvihol aj to, že sa v posledných rokoch prejavil ako skutočný otec so srdcom otvoreným pre mnohých utečencov, najmä z Ukrajiny a Bieloruska, ktorým ponúkal prijatie a duchovnú podporu.
Hlava Ukrajinskej gréckokatolíckej cirkvi Sviatoslav Ševčuk osobne aj v mene Synody biskupov UGKC vyjadril sústrasť nad úmrtím vladyku Ladislava Hučka. Poukázal na jeho veľkú pastoračnú lásku a starostlivosť o svoje stádo: „Na biskupa Ladislava budeme spomínať ako na dobrého pastiera, horlivého vo svojej službe podľa príkladu božského Spasiteľa Ježiša Krista, ktorý veľmi miloval svojich kňazov a laikov a bol pripravený obetavo im slúžiť.“ Pripomenul osobitnú oddanosť biskupa Ladislava svojim veriacim – Slovákom, Ukrajincom, Čechom a Rumunom, ktorí sú súčasťou exarchátu. Biskup Ladislav bol skutočným otcom všetkých veriacich východných cirkví v Českej republike bez ohľadu na ich národnosť a nasledoval slová apoštola Pavla: „Všetkým som sa stal všetkým.“ (9, 22) Nezabudol ani na to, ako sa biskup Ladislav hlboko zaujímal o ťažkosti Ukrajincov utekajúcich pred vojnou a ako sa vďaka nemu v českých chrámoch začali ozývať modlitby v ukrajinčine.

Prosbu za jeho dušu zaslali aj mukačevskí biskupi Teodor Macapula a Nil Luščak: „Daruj, Kriste, odpočinutie duši zosnulému tvojmu služobníkovi tam, kde niet bolesti ani zármutku, ani žiaľu, ale život večný. S veľkou bolesťou sme prijali správu o úmrtí milovaného biskupa Ladislava, ktorý odovzdal svoju nesmrteľnú dušu Stvoriteľovi po plodnom a plnom živote. Prosíme nášho nebeského Otca, aby daroval svojmu služobníkovi večný odpočinok vo svojom kráľovstve. Večná pamiatka!“
Pohreb sa konal za prítomnosti viacerých biskupov, kňazov, najbližšej rodiny a širokej cirkevnej komunity. Hudobný sprievod zabezpečili tri zbory vrátane svätoklimentského Katedrálneho zboru sv. Vladimíra. V priebehu dňa bola v katedrále vystavená rakva s ostatkami zosnulého a veriaci sa mohli prísť rozlúčiť. Po pohrebe boli telesné ostatky prevezené na Slovensko.

Kresťanská autorita predstavuje lásku, nie strach. Preto jediný spôsob, ktorý ako kresťania máme používať, je presvedčivé svedectvo vlastného života. Pri slovnej obhajobe musia vždy prevážiť vecné argumenty. Nemá to byť argument typu: niečo sa nesmie robiť, lebo je to zakázané. A bodka. To je možno argument pre veriaceho, ale nie pre dnešného skeptického človeka. Dnes rovnako stráca pre väčšinu ľudí zmysel argument typu: niečo sa má robiť, lebo sa to vždy takto robilo.“

L. Hučko: Hľadanie súvislostí (Úvahy a myšlienky) – Zlatá niť 8