Výročie odchodu biskupa Hopka

Gréckokatolícky biskup Vasiľ Hopko sa narodil 21. apríla v Hrabskom v okrese Bardejov. Jeho rodičia boli chudobní roľníci. Okrem syna mali aj dcéru Máriu. Otca rodiny počas povolania zvonára usmrtil blesk a ročný Vasiľ sa skoro stal polosirotou. Matka odišla za prácou do Spojených štátov a starostlivosť o deti prevzali na seba manželia Petrenkovci.

Ako sedemročný Vasiľ začal žiť u matkinho brata Demetera Petrenka, neskoršieho kňaza v Oľšavici na Spiši. Vďaka nemu ukončil základnú školu v Bardejove a s vyznamenaním aj evanjelické gymnázium v Prešove. Po vzore svojho uja Demetera pokračoval v štúdiu teológie v Prešove. Jeho matka Anna, ktorá ho podporovala z USA, túžila, aby sa stal kňazom v Pitsburgu. Dlhá choroba a s ňou spojené výdavky mu znemožnili cestu do Ameriky.

Ako novokňaz pôsobil v novovznikajúcej farnosti v Prahe, kde sa stal aj jej prvým farárom. Vďaka jeho iniciatíve, začali gréckokatolíci slávil liturgie v chráme sv. Klimenta. S láskou sa staral aj o chudobných a študentov. Pomáhala mu aj jeho matka Anna, ktorá sa vrátila po dlhých 22 rokoch.

Popri pastorácii študoval teológiu na Karlovej univerzite, ktorú ukončil doktorátom už v Bratislave v 1940. Po návrate do Prešova ho biskup Gojdič ustanovil za špirituála v kňazskom seminári a popritom vyučoval na prešovských školách. Stal sa profesorom pastorálnej a morálnej teológie, pôsobil aj ako redaktor časopisu Blahovistnik.

Po obnovení Československa ho na žiadosť biskupa Gojdiča 2. januára 1947 menovali za prešovského pomocného biskupa. Biskupskú vysviacku prijal 11. mája 1947 v Prešove. Hlavným svätiteľom bol biskup Gojdič, OSBM a spolusvätiteľmi pražský arcibiskup Josef Beran a košický biskup Jozef Čársky.

Zakrátko v 1950 biskupov Gojdiča aj Hopka počas takzvaného Prešovského soboru internovali a vystavili neľudskému zaobchádzaniu. Biskupa Hopka počas procesu v Bratislave 1951 odsúdili za velezradu na 15 rokov väzenia a stratu majetku. V rôznych väzniciach strávil 13 a pol roka.

S ťažko podlomeným zdravím biskupa Hopka v 1963 premiestnili do Charitného domova v Oseku v Čechách. Po politických zmenách v 1968 ho prepustili na slobodu. Vasiľ Hopko sa podieľal na obnovení Gréckokatolíckej cirkvi a pôsobil až do svojej smrti ako svätiaci biskup.

Pohrebné obrady vykonal 29. júna križevacký biskup Joakim Segedi za účasti rímskokatolíckych biskupov Jozefa Feranca, Jána Pastora a množstva duchovenstva a veriacich. Biskup Vasiľ Hopko je pochovaný v krypte prešovskej katedrály. Pápež Ján Pavol II. ho 14. septembra 2003 v Bratislave vyhlásil za blahoslaveného.