Prvý východný pápež

Na rozdiel od väčšiny pápežov pred ním, Ján V. nepochádzal z Ríma. Bol východného pôvodu. Ján, grécky Ioannes (čo bolo aj jeho vlastné meno) sa narodil približne v roku 635 v Antiochii, ktorá bola starovekým gréckym mestom. Dnes je oblasť Antiochie súčasťou Turecka.

Vďaka svojej plynulej znalosti gréčtiny Jána ako diakona menovali za jedného z legátov pápeža sv. Agáta na šiestom ekumenickom koncile v Konštantínopole (680–681). Ten odsúdil monotelitistickú herézu (názor, že Kristus mal iba jednu vôľu – t. j. božskú). Mal priazeň cisára Konštantína, čo len prispelo k zlepšeniu vzťahov medzi Rímom a ríšou.

V roku 685 rímsky ľud zvolil Jána V. za pápeža. Jeho voľba bola unikátna, pretože nevyžadovala cisárske schválenie. Cisár Konštantín IV. túto požiadavku zrušil po jeho predchodcovi pápežovi Benediktovi II. Cisár nariadil, že “osoba zvolená na apoštolský stolec môže byť od tohto momentu a bezodkladne vysvätená za pápeža“. Ako 82. pápež bol Ján V. vysvätený 23. júla 685.

Bol to učený a štedrý človek, ktorý veľkoryso podporoval chudobných cez miestny klérus a kláštory. Vďaka zlepšeniu vzťahov s Východorímskou ríšou, cisár znížil viaceré dane z pápežských majetkov na Sicílii a v Kalábrii a zrušil ďalšie dane, ako napríklad príplatok k dani z obilia, ktorý sa vtedy vyberal len s ťažkosťami.

Väčšinu svojho krátkeho pontifikátu Ján V. mal vážne ochorenie. 2. augusta 686 po vyše roku služby rímskeho biskupa zomrel. Pochovali ho v jednej z pápežských hrobiek v pôvodnej bazilike sv. Petra. Náhrobný kameň ho chváli za boj proti monoteletizmu na Treťom konštantínopolskom koncile (680–681). Jeho hrobku neskôr zničili Saracéni počas plienenia Ríma v roku 846.

Voľbou kléru sa nástupcom Jána V. na pápežskom stolci 21. októbra 686 stal Konon, Grék zo Sicílie.