Katolícka kapitola v dejinách Kazachstanu

Historickou udalosťou bola apoštolská návšteva pápeža Jána Pavla II. v Kazachstane v dňoch 22. – 25. septembra 2001. Táto cesta sa stala symbolom duchovnej obnovy a medzináboženského dialógu v krajine. Následne, 16. decembra 2001, bola v Kazachstane oficiálne otvorená Apoštolská nunciatúra.

Druhá apoštolská návšteva hlavy katolíckej cirkvi v Kazachstane sa uskutočnila od 13. do 15. septembra 2022, keď krajinu navštívil pápež František. V rámci svojej cesty sa pontifex zúčastnil na Kongrese lídrov svetových a tradičných náboženstiev a v Astane odslúžil svätú omšu pre všetkých katolíckych veriacich žijúcich v regióne Strednej Ázie.

Nová etapa spolupráce sa začala v januári 2025 oficiálnym otvorením Veľvyslanectva Kazašskej republiky pri Svätej stolici. Toto rozhodnutie bolo výsledkom dôslednej politiky zameranej na posilňovanie vzájomnej dôvery a dialógu.

Dnes je Kazachstan štátom, v ktorom je mierové spolunažívanie rôznych konfesií nielen historickým dedičstvom, ale aj neoddeliteľnou súčasťou národnej mentality a tradícií. Katolicizmus sa tu považuje za dôležitú súčasť duchovného dedičstva kazašského ľudu. Najväčšia katolícka katedrála v Strednej Ázii – Katedrála Panny Márie Fatimskej – sa tak nachádza priamo v strednom Kazachstane, v meste Karaganda.

V súčasnom Kazachstane žije podľa rôznych odhadov 125- až 180-tisíc katolíkov. Katolícka komunita je organickou súčasťou kazašskej spoločnosti, ktorá žije podľa princípu „jednota v rozmanitosti“.

Za zmienku stojí, že história katolicizmu sa stala akýmsi mostom medzi Kazachstanom a Slovenskom. V slovenských katolíckych periodikách sa dokonca aj v období socializmu publikovali články o Abajovi Kunanbajulym – kazašskom filozofovi a humanistovi 19. storočia. Pre čitateľov časopisu Slovo bude iste zaujímavé zistiť, že esej o Abajovi napísal aj známy gréckokatolícky kňaz a šéfredaktor Slova v 70. rokoch, Emil Korba. V roku 1949 boli Abajove diela preložené do češtiny a v roku 2021 aj do slovenčiny. Hodnota Abajovej tvorby a hĺbka jeho humanistických myšlienok boli na stránkach katolíckej tlače po celom svete vyzdvihované už mnohokrát. A Slovensko v tomto smere nezostalo výnimkou.

Dňa 25. decembra 1997 sa odslúžila prvá liturgia v novom Chráme farnosti Najsvätejšej Trojice v bývalom hlavnom meste Kazachstanu, Alm-Ate. Pred vysvätením biskup Jan Paweł Lenga požehnal tri zvony, ktoré sa v kostole nachádzajú dodnes – kazašským katolíkom ich darovali slovenskí veriaci spoločne s prezidentom Slovenskej republiky.

Moderný Kazachstan je všeobecne známy ako mnohonárodnostný a multikonfesionálny štát. V krajine žijú zástupcovia vyše 120 etník a pôsobí tu 18 konfesií. Kazachovia, Rusi, Nemci, Kórejčania, Poliaci, Ukrajinci, Tatári a mnohé ďalšie národy žijú na kazašskej pôde, ktorá sa pre každého z nich stala vlasťou, v pokoji a v atmosfére vzájomného rešpektu, priateľstva a dialógu. Najrozšírenejším náboženstvom v Kazachstane zostáva islam, no silné zastúpenie má aj pravoslávie, katolicizmus, protestantizmus, judaizmus a mnohé ďalšie náboženstvá a denominácie. Práve preto je cesta medzináboženského dialógu, ktorú si Kazachstan zvolil, podmienená tak špecifikami mentality a historického vývoja kazašského národa, ako aj realitou jeho každodenného života, kde sa ľudia rôznych kultúr, presvedčení a vierovyznaní spojili v mene univerzálnych ľudských hodnôt, pričom sa navzájom dopĺňajú a inšpirujú.

Logickým pokračovaním a inštitucionálnym vyjadrením tohto modelu sa stalo vytvorenie medzinárodnej dialógovej platformy v Kazachstane – Kongresu lídrov svetových a tradičných náboženstiev, ktorý sa v hlavnom meste Kazašskej republiky koná každé tri roky.

Túto iniciatívu Kazachstan predstavil 13. februára 2003 na Medzinárodnej konferencii mieru a súladu. Medzi prvými, ktorí ju podporili, boli predstavitelia katolíckej cirkvi.

Dnes sa astanské fórum stalo vyhľadávanou a dôležitou medzinárodnou platformou pre rozvoj medzicivilizačného a medzináboženského dialógu. Agenda fóra je čoraz komplexnejšia a zameriava sa na najpálčivejšie problémy súčasného sveta. Prínos Kongresu k podpore globálneho dialógu medzi kultúrami a náboženstvami ocenila OSN i ďalšie medzinárodné organizácie.

Celosvetový význam a autorita Kongresu sú do veľkej miery podmienené účasťou popredných cirkevných hierarchov, vplyvných politikov a zástupcov medzinárodných organizácií. Náboženskí lídri, ktorí majú značný morálny a duchovný vplyv na miliardy veriacich na celom svete, dokážu výrazne prispieť k hľadaniu koordinovaných prístupov k riešeniu aktuálnych globálnych výziev vrátane otázok mieru, bezpečnosti a udržateľného rozvoja.

Doteraz sa uskutočnilo už osem takýchto kongresov. Na prvom z nich viedol katolícku delegáciu kardinál Jozef Tomko – prvý kardinál slovenského pôvodu v moderných dejinách.

Siedmy kongres bol vďaka zloženiu svojich účastníkov skutočne výnimočný. Zúčastnil sa na ňom pápež František, významný duchovný líder moslimského sveta a vrchný imám univerzity Al-Azhar šejk Ahmad at-Tajíb, hlavný aškenázsky rabín Izraela David Lau, hlavný sefardský rabín Izraela Jicchak Josef, jeruzalemský patriarcha Teofil III. a mnohí ďalší. Účastníci fóra diskutovali o kľúčových problémoch moderného sveta a o úlohe duchovných lídrov pri budovaní stabilného, bezpečného, tolerantného a prosperujúceho sveta. Kongres v Paláci nezávislosti v Astane sa začal spoločnou modlitbou v tichosti.

Na poslednom, VIII. kongrese (17. – 18. septembra 2025) bola prijatá „Astanská deklarácia mieru 2025“, ktorá potvrdila odhodlanie účastníkov presadzovať ideály dialógu, mieru a vzájomného rešpektu. Prijatý dokument vyjadruje záväzok k ďalšiemu prehlbovaniu medzináboženského a medzikultúrneho dialógu ako dôležitého nástroja na dosiahnutie mieru, sociálnej stability a posilnenia globálnej spolupráce. Zdôrazňuje sa v ňom, že v podmienkach rastúceho počtu konfliktov a geopolitickej konfrontácie je to práve dialóg, ktorý otvára cestu k mieru a udržateľnému rozvoju a ktorý je základom pre prežitie ľudstva.

Deklarácia obsahuje výzvu na aktívnu podporu medzikultúrneho a medzináboženského dialógu ako základu jednoty ľudstva, na podporu tolerancie, rešpektovania ľudských práv, inkluzívnosti a mierového spolunažívania, ako aj na odmietnutie prejavov nenávisti a násilia v záujme upevnenia mieru a vzájomného porozumenia medzi národmi a štátmi. Osobitná pozornosť sa venuje potrebe zodpovedného využívania nových technológií vrátane umelej inteligencie, ktorá by mala slúžiť záujmom človeka a nenarúšať ľudskú dôstojnosť.

Na VIII. kongrese sa zúčastnil a so svojím prejavom vystúpil aj bývalý predseda Kresťanskodemokratického hnutia na Slovensku a bývalý osobitný vyslanec EÚ pre podporu slobody náboženstva alebo viery mimo EÚ, Ján Figeľ, ktorý vysoko ocenil duchovný a humanistický význam fóra. Kardinál George Jacob Koovakad, prefekt Dikastéria pre medzináboženský dialóg, ktorý viedol delegáciu Svätej stolice, na záver kongresu poznamenal: „Len prostredníctvom dialógu, len tým, že budeme kráčať spoločne, môžeme vniesť trochu nádeje a svetla do každodenného života.“

Dôležitú úlohu pri formovaní a rozvoji Kongresu zohral prezident Kazachstanu Kasym-Žomart Tokajev, ktorý stál pri zrode tohto fóra. Pod jeho vedením sa fórum sformovalo a uskutočnilo sa niekoľko úspešných kongresov i zasadnutí sekretariátu. „V súčasnosti žijú v Kazachstane v harmónii a svornosti zástupcovia vyše 100 etník, slobodne tu pôsobí približne 4 000 náboženských združení zastupujúcich 18 konfesií. Považujeme to za naše neoceniteľné bohatstvo a neodňateľnú výhodu. Konanie Kongresu je dôležitou súčasťou politiky Kazachstanu zameranej na posilnenie dialógu a spolupráce ako v našej krajine, tak aj na celom svete,“ vyhlásil kazašský prezident vo svojom prejave na otvorení VII. kongresu.

Na vybudovanie nového systému medzinárodnej bezpečnosti je podľa hlavy štátu potrebné nové globálne mierové hnutie, v ktorom môžu významnú úlohu zohrať práve náboženskí lídri.

Nasledujúci, IX. kongres lídrov svetových a tradičných náboženstiev sa uskutoční v roku 2028 v Astane.