Vytrvalý rehoľník

Štefan Lazor sa narodil 15. augusta 1913 v Šarišskom Jastrabí. Po misiách františkánov v ich obci sa v ňom zrodilo povolanie pre rehoľný život. V roku 1926 odcestoval pre to do juvenátu v českých Libějoviciach. Tam však ochorel na tuberkulózu a liečil sa v Košiciach. V štúdiu pokračoval po uzdravení.

Rehoľné sľuby zložil 2. augusta 1935. O dva roky na to zmaturoval. Kňazskú vysviacku prijal 13. júna 1942 v Prešove. V tom istom roku sa stal katechétom v Michalovciach. Ďalšie tri roky vypomáhal v juvenáte v Podolínci a na misiách. Mal na starosti aj mariánsku kongregáciu.

Keď vo februári 1949 kláštor v Michalovciach obsadila Štátna bezpečnosť, zaistili ho a väznili. Vyšetrovanie prebehlo v Prešove. Po troch mesiacoch ho prepustili na slobodu, no musel opustiť Východoslovenský kraj.

Neskôr ho internovali v Králikoch a Želive. V neprítomnosti ho odsúdili na tri roky odňatia slobody. V máji ho uväznili v Jihlave, potom ho previezli do Chebu. Pracoval aj v baniach pri Moste.

Po amnestii pracoval v železorudých baniach v Markušovciach. Potom sa stal vedúcim kuchyne pri ťahanovskom tuneli v Košiciach. Vo voľnom čase tajne navštevoval gréckokatolíckych veriacich a slúžil im.

Keď Štátna bezpečnosť opäť na neho vydala zatykač, tri mesiace ho väznili v Prešove. Potom ho previezli do Košíc a 1956 sa ocitol v Prahe-Ruzyni. Dostal štyri roky väzenia, ktoré strávil vo Valdiciach.

Po prepustení na slobodu pracoval až do roku 1968 v betonárke, potom v sklade nábytku a v Bavlnárskych závodoch v Ružomberku. V 60. rokoch informoval Kongrégáciu pre východné cirkvi v Ríme o situácii Gréckokatolíckej cirkvi vo vtedajšom Československu.

Spolupodieľal sa na obnove Gréckokatolíckej cirkvi po jej legalizácii v roku 1968. V rokoch 1981 až 1990 bol viceprovinciálom redemptoristov.

Spolupracoval na prekladoch Časoslova a pri vydávaní modlitebných kníh pre gréckokatolíkov. Prispieval aj do časopisu Misionár.

Spracoval Almanach gréckokatolíckych redemptoristov. Pochovaný je na verejnom cintoríne v Michalociach.