KOSTOL alebo CERKOV?

Jeden zaujímavý sa skrýva aj v pomenovaní samotného miesta, kde sa veriaci stretávajú na bohoslužbách. Rímskokatolíci chodia do kostola. Slovo kostol pochádza z latinského castellum, čo znamenalo „malá pevnosť, hrad“. Pôvodne označovalo opevnené hradisko s chrámom a časom sa používalo už len pre samotný sakrálny priestor. Preto keď niekto povie: „Bol som v nedeľu v kostole,“ zvyčajne tým myslí rímskokatolícky chrám.

Gréckokatolíci používajú iné slovné výrazy – chrám, cerkev či cerkov. Všetky vychádzajú z gréckeho kyriake (oikia), teda „Pánov dom“. Už samotný názov odkazuje na to, komu toto miesto patrí a aký je zmysel prítomnosti v tomto priestore – stretnutie s tým, čí tento dom je. Stretnutie s Bohom, jeho prítomnosť medzi nami a naša prítomnosť pri ňom.

Ak sa pozrieme späť na samotný názov, platí jednoduché „rovná sa“. Či už hovoríme o kostole, alebo o cerkvi, v oboch prípadoch ide o miesto, kde sa slávi Eucharistia, vysluhujú sviatosti či sväteniny. Rozdiel je iba v tom, že v kostole sa všetko koná podľa predpisov rímskeho obradu, zatiaľ čo v cerkvi podľa byzantského.

A na záver malá hypotetická otázka: čo by sa stalo, keby rímskokatolík prišiel v nedeľu na bohoslužbu do cerkvi a, naopak, keby gréckokatolík vošiel do kostola? Nič dramatické. A viete čo? Ani by nezhrešil.

Prečo však predsa len chodíme do „svojho“ kostola či chrámu podľa obradovej príslušnosti? To si povieme nabudúce.