Mikuláš Klimčák
Mikuláš Klimčák
· rodák z Humenného ·
· ikonopisec a akademický maliar ·
· autor väčšiny ikonografických perokresieb uverejnených v časopise Slovo ·
· autor emblému časopisu Slovo ·
· autor erbu Prešovskej archieparchie ·
· šíriteľ cyrilo-metodskej tradície ·
Majster Mikuláš Klimčák (16. november 1921 – 2. marec 2016) patrí medzi najväčších a najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov. Narodil sa v gréckokatolíckej rodine v Humennom. Mladý Mikuláš študoval na nábytkárskej priemyslovke, kde si jeho talent všimol jeho učiteľ kreslenia akademický maliar Jozef Chovan, ktorý sa mu venoval aj mimo vyučovacích hodín. Potom vo vojnových rokoch 1943 – 1945 vstúpil na vysokoškolskú pôdu a výtvarné oddelenie Slovenskej vysokej školy technickej a pokračoval v štúdiu u Maxa Schurmanna a Jána Mudrocha, neskôr na Vysokej škole umeleckého priemyslu v Prahe u profesorov Františka Tichého a Josefa Nováka, ktorú ukončil v roku 1948.
Usadil sa v Bratislave a po obnovení Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku sa zapájal do pozdvihovania ducha tejto miestnej cirkvi zvlášť na východe krajiny. S jeho dielami (freskami, ikonami, olejomaľbami, vitrážami, vnútorným zariadením…) sa môžete stretnúť v chrámoch a posvätných miestach nielen Gréckokatolíckej, ale aj Rímskokatolíckej cirkvi. Je autorom pôvodného sarkofágu, v ktorom boli uložené ostatky bl. biskupa mučeníka Pavla Petra Gojdiča.
V roku 2003 získal Cenu Fra Angelico rady pre vedu, vzdelanie a kultúru Konferencie biskupov Slovenska, v roku 2007 ho emeritný pápež Benedikt XVI. vymenoval za rytiera Rádu sv. Silvestra a v roku 2011 mu Matica slovenská udelila Zlatú medailu Matice slovenskej za celoživotnú pronárodnú činnosť a tvorbu. V tom istom roku mu prezident SR Ivan Gašparovič udelil štátne vyznamenanie – Medailu prezidenta Slovenskej republiky a vladyka Ján Babjak SJ mu odovzdal Medailu bl. biskupa Gojdiča.
Majstrovou pravou rukou sa stal jeho brat Ján. S jeho pomocou vytvoril množstvo svetských aj náboženských diel v rôznych technikách – od jednoduchých kresieb tušom, lavírovaných kresieb cez grafiku, maľbu temperou, olejomaľbu, akryl, fresky, textilné techniky – artprotisy, tapisérie, gobelíny, textilné koláže, ikony, mozaiky, betónové a kovové reliéfy, drevené objekty, intarzie, sgrafitá až k vitráži. Bol umelcom v najhlbšom význame slova – tvorivou činnosťou, mysľou a srdcom. Žil úctyhodných 94 rokov ako osamelý dub uprostred chudoby ducha i tela a spoločenské víry a víchrice ho neodklonili od toho podstatného.
