Vicki a Robert de HOXAROVCI (preklad R. FUČKO)
Foto: Londýnsky most Tower Bridge – „Zostaň doma, zachráň životy.“ Zdroj: pixaby.com
Počas celej pandémie o nás bolo postarané. Stále, keď sme to potrebovali, sme si mohli objednať donášku z obchodu. Nosievali nám škatuľu čerstvého ovocia a zeleniny a nechávali pred dverami fľašu mlieka. Niektorá zelenina bola pre nás exotickejšia, tak sme hľadali nové recepty a zabávali sa skúšaním nových chutí. Počas prvého lockdownu sme chodili na pravidelné prechádzky. Preskúmali sme blízke okolie a prekráčali väčšinu pobrežia. Ak sme niekoho stretli, tak sme sa z bezpečnej vzdialenosti pozdravili: „Ahoj, buď v bezpečí.“ Poslednú karanténu s agresívnejšou britskou mutáciou vírusu sme zostali doma, ale užívali sme si záhradu – veľakrát sme sa porozprávali cez plot s našimi susedmi, s ktorými sme pred tým neprehodili ani slovo.
Poznám doktorku, ktorá mala staršieho pacienta na operácii. Tento pán potreboval urgentný príjem do nemocnice, tak mu zavolala sanitku, ale bolo jej povedané, že musí čakať štyri hodiny. Doktorka dala pacientovi nemocničný respirátor, ktorý mal mať nasadený celý čas, a sama ho odviezla do nemocnice. Pán sedel v maske v aute, ruky mal nagélované dezinfekčným prípravkom a spojené, aby sa ničoho nedotýkal. V nemocnici ho prijali, ošetrili a bezpečne poslali domov. Nikto z nich počas presunu koronavírus nechytil. Doktorka sa neskôr vyjadrila, že bol ako jej starý otec, tak sa oňho postarala tak, ako dúfa, že by sa niekto iný postaral o jej starého otca.
Ďalšia naša známa mala v decembri okrúhlych sedemdesiat rokov, ale pre pandémiu sa nemohla uskutočniť veľká rodinná oslava. Jej dcéra sa vynašla – oslovila maminých známych a poprosila ich o krátke video s blahoželaním. Vznikol z toho krátky film, ktorý darovala svojej mame na narodeniny. Všetko najlepšie v štýle korony. Aj naša rodina otvárala vianočné darčeky obkolesená rodinou cez videohovor. Vďaka Bohu za modernú technológiu – cítili sme sa, akoby sme všetci boli spolu.
V priebehu jedného dňa, veríme, že vnuknutím Svätého Ducha, mne, môjmu manželovi Robertovi aj nášmu vnukovi Oliverovi padol zrak na 91. žalm. Povzbudzujeme vás, aby ste si ho prečítali aj vy. Mňa sa hlboko dotkli tieto slová: „Ty si moje útočište a pevnosť moja; v tebe mám dôveru, Bože môj.“ „I keď po tvojom boku padnú tisíce a desaťtisíce po tvojej pravici, teba nezasiahne.“ (Ž 91, 2.7) Ako nás potom môže poraziť choroba. Tento žalm je povzbudením, že aj keď sú vôkol nás problémy, je s nami Otec, takže sa nemusíme báť, pretože sme drahí jeho očiam a miluje nás. (Iz 43, 1 – 4)
Modlíme sa, aby ste aj vy na Slovensku našli nádej v týchto časoch skúšky a videli dobro, ktoré sa okolo vás deje. Práve v najtemnejšej noci zažiari z ľudí dobrej vôle svetlo lásky najjasnejšie.
