SVEDECTVO (Ivan Wallenfels; foto: pexels.com)
Ak zatúži veriaci lekár pracovať v takom „rizikovom“ obore, ako je gynekológia a pôrodníctvo, mal by mať predovšetkým veľkú pozitívnu motiváciu, aby ho neodradili všetky tie prekážky typu potraty, antikoncepcia, sterilizácia či umelé oplodnenie, ktoré naňho v tomto inak krásnom povolaní číhajú.
Keď som začínal, mal som popri radosti z toho, že budem môcť byť denne pri tehotných ženách tešiacich sa zo svojho bábätka i pri samotných pôrodoch, aj strach. Strach z toho, že budem nútený robiť niečo, čo nechcem a nemôžem, lebo mi to nedovoľuje moje svedomie praktizujúceho katolíka. Našťastie, tak ako sme s kolegami postupne nachádzali cestu k sebe v bežných každodenných pracovných situáciách, tak v rozhovoroch postupne zaznievali aj citlivé témy o tom, čo z hľadiska katolíka nie je v gynekológii dobré ani múdre. A hoci sme sa, samozrejme, nedokázali zhodnúť, naučili sme sa navzájom rešpektovať a tolerovať. A ja som mal za tie roky čas rozprávať sa aj so samotnými ženami. A rozmýšľať, čo dobré im môžem ponúknuť namiesto toho, s čím ako veriaci nesúhlasím ja a často ani ony…
Po desiatich rokoch (najmä) pri pôrodoch a operáciách na gynekologicko-pôrodníckej klinike som dostal pozvanie do iného mesta. Do gynekologickej ambulancie vo farskom pastoračnom centre sa pred ôsmimi rokmi hľadal gynekológ s „katolíckym“ svedomím. Váhal som. Čo ponúknem párom, ktorým sa dlhé roky nedarí počať bábätko? A čo naopak tým, ktorí si netrúfajú na ďalšie? Výzvu som prijal. Veľmi rýchlo som zistil, že mnoho žien a párov na Slovensku stále túži po čistote svojho intímneho života a rady dajú prednosť prirodzeným metódam plánovania rodičovstva pred vnucujúcou sa antikoncepciou. A že pri znalosti hormonálneho fungovania plodnosti sa často podarí odhaliť a prirodzene vyriešiť problém tak, aby aj po mnohých rokoch mohlo dôjsť k prirodzenému počatiu…
Keď hovorím o kráse svojho povolania, tak myslím najmä na tehotenstvo. Do ambulancie vchádza pacientka so svojím manželom a ja tuším, že je tehotná. Sú uchvátení ultrazvukovým obrazom tlkotu miniatúrneho srdiečka alebo po pár týždňoch už aj pohybov končatín a telíčka. Mám výsadu, že sa môžem tešiť s nimi ─ je to moja najväčšia motivácia. V prípade problémov vysvetľujem a navrhujem riešenia, ktoré by mohli pomôcť. A keď sa tehotenstvo nevyvíja tak, ako túžime, a pomôcť nevie ani medicína, vtedy pacientkam pripomínam, že je tu Boh, ktorý môže dať nádej v každej situácii.
Pozývam vás prežívať tú radosť a krásu, ktorú môžeme vnímať pri pohľade na deti okolo nás. Nepoznám väčší dar, než je dar ľudského života…
