(V. Juríčková) Poznám skutočných umelcov v kritizovaní. Sú aj takí, ktorí majú premyslené argumenty. S nimi sa potom dá diskutovať, pretože takáto tvorivá výmena názorov vedie k novým veciam. Podobne je to s literárnou kritikou, ktorú v publicistike zastupujú napr. recenzie a anotácie. Nejde tu však o hľadanie chýb, ale o zhodnotenie kvalitných i menej hodnotných miest v knihe, filme a pod. Ak máte filmy a knihy radi, čítajte ďalej. Dozviete sa, čo si všímať, aby ste nesadli na lep verejnej mienke a vedeli ponúknuť fundovaný názor aj svojmu okoliu.
Orientovať sa v knižnej či filmovej produkcii nie je ľahké. Recenzie na weboch neraz zavádzajú alebo sú povrchné. Kvôli 3D efektu som si Súboj titanov (2010) užívala. Negatívne recenzie ma neprekvapili, ale kritika toho, že sa režisér nedržal pôvodnej línie, bola povrchná. Mytologický príbeh je známy: Perseus chce zachrániť mesto i milovanú Andromedu pred Hádom, a preto musí zabiť medúzu Gongoru. Tvorcovia filmu však spravili drobnú zmenu. Perseus sa nezaľúbi do Andromedy, ale bojovať ide z princípu, ktorý mu vštepili rodičia: z túžby vzoprieť sa svojvôli bohov. Preto vytrvalo odmieta využiť božské schopnosti, aby bolo všetkým navždy jasné, že bohov porazil človek. Všimli ste si? Jedna nenápadná zmena objektu lásky spôsobí, že sa z nevinného mytologicko-ľúbostného príbehu presunieme do nebezpečných vôd filozofie New Age.
Odborne sa tomu hovorí autorský zámer. Je to dôvod, prečo autor píše text, čo ním chce povedať. Autorský zámer následne ovplyvňuje ďalšie zložky textu: žáner, kompozíciu, postavy, prostredie, čas, jazyk a pod., pretože autor sa neustále pýta, ako čo najvýstižnejšie vyjadriť to, čo chce ľuďom povedať. Čitateľ a divák sa musí pýtať naopak – čo chcel tvorca ukázať (ako keď v tme zasvietite baterkou na jedno miesto). A recenzent sa pýta ďalej: Naozaj bol autorov výber ten najlepší? Nedalo sa to spraviť ešte výstižnejšie? Prečo si vybral práve takého postavy, prečo sa dej odohráva práve tu a prečo sa postavy rozprávajú práve o tom a práve takými slovami (a pod.)?
A tak prvým krokom k zhodnoteniu filmu je pochopenie toho, o čo autorovi ide. V prípade detektívky či dobrodružných príbehov ide o napätie. Historické texty obsahujú bonus v priblížení dávnych čias. Ľúbostné rozprávania prehlbujú dej do ľudského vnútra. Tu je to jednoduché. Pretože všetky tieto texty sú založené v prvom rade na dobre vystavanom deji. Ale existuje druhá veľká skupina textov, ktorých základom nie je dej, ale ľudské charaktery či samotná myšlienka. Teda dôležitejšie než to, čo sa stalo, je odpoveď na otázku prečo!
Poznáte pocit, keď chcete vedieť, ako sa kniha skončí? Predstavte si, že sa to dozviete hneď na začiatku. Poviedka Chýr V. Stefanyka sa začína krátkou vetou o tom, ako sa v dedine rozniesol chýr o tom, že otec utopil svoju dcérku. Chcel aj druhú, ale uprosila ho. V ďalších dvoch vetách sa dozvieme aj dôvod tohto činu. Po smrti ženy si nevedel poradiť s domácnosťou. Nebolo čo jesť. Susedia nepomohli. Čo sa týka samotného deja, nič viac sa nedozvieme. A predsa text budeme čítať ďalej. Autor upokojil našu čitateľskú zvedavosť hneď na začiatku a my vieme, ako sa to skončí. Vieme aj to, prečo si otec zabil dieťa. Teraz sa môžeme nerušene sústrediť na to, čo nám chcel naozaj povedať – čo sa dialo v otcovom srdci počas týchto dní, ako to celé vnímal on. Poviedka sa končí konštatovaním, že otec vstúpil do vody a vykročil k mestu, aby sa udal na polícii. Nevieme, čo sa dialo potom. Autor mohol písať ďalej o súde, mohol vytvoriť zaujímavý román. Nešlo mu však o príbeh, ale o vykreslenie otcovho srdca, ktoré si nevie poradiť s problémovou situáciou.
Prvá vec, ktorú si treba ujasniť pri hodnotení diela, je to, že existuje všemocný autorský zámer, ktorý podmieňuje všetko ostatné v texte. Ak si teda pri nasledujúcom filme či knihe zodpoviete na otázku, čo chcel autor povedať, pýtajte sa ďalej: Naozaj to vyjadril najlepšie, ako vedel? Argumentom pre vaše hodnotenia tak bude fakt, ako je to či ono v súlade s autorským zámerom. V budúcom pokračovaní si povieme viac o ďalších zložkách príbehu.