«««

V rytme doby

· pôvodné fotografie vyzerajú zrnito, pretože sa tlačilo v nižších hodnotách DPI a LPI ·
· perokresby využívajú vyššiu hustotu pixelov ·
· čiernobiela grafika prináša 256 odtieňov čiernej ·
· dvojfarebná grafika zasa ponúka viac ako 65-tisíc kombinácií dvoch farieb ·
· plnofarebná grafika ponúka milióny farieb ·

Grafická úprava v roku 1969 bola striedma a zameraná na podanie čo najväčšieho množstva informácií. Napriek svojej striedmosti sadzba dodržiavala základy typografie a grafickej úpravy periodika. Ako základ bol volený bezpätkový font a podobne vyvážené boli i nadpisy. Vybratý druh písma ladil s jednoduchou hlavičkou časopisu.

Osemdesiate roky sa v časopise Slovo niesli v znamení bohatšieho ilustračného materiálu. Štýl korešpondoval s hlavičkou, ktorá spájala prvky modernizmu a cez emblém s cirkevnoslovanskou verziou názvu časopisu s prvkami vlastného duchovného dedičstva.
Písmo je už pätkové a väčšie, než bolo na začiatku vydávania časopisu. Túto zmenu ovplyvnili možnosti i potreba, keďže veľká časť čitateľov časopisu patrila k staršej generácii a ľahšie sa jej číta väčšie a pätkové písmo. Napriek tejto zmene nie je v grafickej sadzbe zjavné porušovanie typografických zásad.

Deväťdesiate roky priniesli nové možnosti grafickej úpravy časopisu už priamo v redakcii. Absencia skúseností či vzdelania a naozaj veľká škála možností viedli nakoniec ku grafickej úprave, v ktorej dochádzalo k porušovaniu typografických zásad. Pätkový a bezpätkový font písma sa používal pri článku toho istého druhu, nedodržiavala sa jednotná veľkosť základného písma či iné zásady platné v typografii. Výsledná grafická sadzba bola pestrou mozaikou rôznych postupov a štýlov a používanie menších písmen veľmi sťažovalo čítanie časopisu staršej generácii. Mladšia generácia však isto ocenila jeho dynamickosť.

V druhej polovici nultých rokov 21. storočia došlo v rámci grafickej úpravy časopisu k prvému výraznému zlomu – vnútro časopisu obsahuje dve farby. Ich vzájomná kombinácia však prináša ďalšie možnosti, a tak sa časopis stal pre oko čitateľa graficky veľmi zaujímavý.
Zároveň v priebehu začiatku 21. storočia znovu došlo k dodržiavaniu grafických pravidiel. To viedlo k lepšej čitateľnosti textu v časopise. Postupne sa vytvoril jasný úzus, ktorý ako hlavné písmo používa znovu pätkový font (i keď ako ukážu ďalšie ročníky, pätky fontu sú minimálne).

Koniec nultých rokov sa v časopise niesol v ďalšej výraznej zmene, ktorá ovplyvňovala grafiku. Časopis sa po niekoľkoročnej pozitívnej skúsenosti s druhou farbou stal plnofarebným. To znovu otvorilo veľké možnosti grafickej úpravy, ale zároveň na ňu kládlo vyššie nároky. Odrazom týchto možností je pestrosť farieb. Typograficky sadzba časopisu dodržiava pravidlá, ale používanie rôznorodej farebnosti pôsobí skôr chaoticky než príťažlivo. Napriek tomu grafická úprava je medzi čitateľmi hodnotená vysoko kladne a je jedným z hlavných dôvodov pozitívneho hodnotenia i samotného časopisu.

Záver druhej dekády 21. storočia znamená pre grafiku časopisu výraznú zmenu. Pestrosť farieb nahrádza prehľadnosť, jemné zemité tóny a moderný dizajn, ktorý reaguje na aktuálne trendy v oblasti grafickej úpravy periodík s prihliadnutím na konzervatívny charakter časopisu. Striedmosť a prehľadnosť však ponúka lepší zážitok pri čítaní, a zároveň otvára nové možnosti cez rôzne aplikácie na zdieľanie i nepísaného obsahu, napr. cez QR kódy.
Paradoxom je, že takáto grafická úprava je omnoho náročnejšia. Zároveň sa však i tu rešpektujú typografické pravidlá a grafika chce osloviť konzervatívneho kresťana bez ohľadu na vek.

«««