Kabinet duševného zdravia

Milý pán učiteľ, milá pani učiteľka,

možno tieto slová čítate cez prestávku alebo po vyučovaní vo svojom kabinete. V tom prípade je pravdepodobné, že okolo seba máte aj množstvo papierov, neopravené písomky, pomôcky a počítač plný administratívnej práce a príprav. Zrejme nechýba potrebná šálka kávy. Keď učiteľ vstupuje do kabinetu cez prestávku medzi vyučovacími hodinami alebo cez výnimočne voľnú hodinu, je veľká pravdepodobnosť, že je unavený a potrebuje nabrať dych pred vstupom do ďalšej triedy – prípadne do riaditeľne či zborovne. Nech už tieto riadky čítate kdekoľvek, pozývam Vás na chvíľu vstúpiť do imaginárneho kabinetu, ktorý sa nachádza v hlbinách vášho (nielen) učiteľského „ja“. Je to kabinet duševného zdravia. Pre vstup dovnútra je potrebná tichá chvíľka so sebou a odvaha poznávať pravdu.

Zastavte sa – aspoň na päť minút – a skúste úprimne odpovedať na niekoľko otázok. Nikto vás nebude známkovať. V kabinete duševného zdravia je najvyšším cieľom vzťah a nie výkon.

Ak chcete, môžete privrieť oči a zopárkrát po sebe sa nadýchnuť nosom a pomaly vydýchnuť ústami. Potom zosnímajte vlastné telo imaginárnym skenerom. Od hlavy po končeky prstov na nohách. Cítite niekde napätie, bolesť či stuhnutie? Skúste tú časť tela vedome uvoľniť. Ste unavený? Ako ste spali túto noc? A ako spíte dlhodobo? Zobúdzate sa rozbitý aj po dostatočnom spánku? A ako sa cítite, keď vstávate v pondelok do práce? Bývate v poslednom čase častejšie chorý? Alebo ochoriete hneď, ako začnú prázdniny?

A teraz sa presuňme do emocionálnych častí mozgu. Som presvedčená, že vaša profesia im dáva zabrať. Súčasne musíte vnímať a regulovať emócie desiatok detí a pritom ovládať tie svoje. Ako sa cítite v posledných dňoch? Kedy a prečo ste prežívali hnev, smútok, strach a z čoho ste sa tešili? Ktoré z týchto emócií ste museli potlačiť alebo ich prežívate dlhodobo? Nezabudnite, čo je pomenované, menej bolí. A v kabinete duševného zdravia si to môžete dovoliť.

Na stole vášho kabinetu leží kniha sťažností. Tu sú zapísané negatívne presvedčenia o vás samých. Tie, ktoré tam napísali tí, ktorí sa počas vášho života usilovali umelo určiť podmienky vašej hodnoty. Možno je vaša kniha prázdna. S veľkou pravdepodobnosťou však jej strany budú popísané hodnotiacimi výrokmi: „nie si dosť dobrý“, „iní toho zvládnu viac“, „nezvládaš to“, „nemajú ťa radi“, „nikam to nedotiahneš“, „aj tak to zase pokazíš“. Nie je to ľahké čítanie. Napriek tomu ťa pozývam ku krátkej reflexii. Je možné, že zápisky z knihy sťažností sa vynoria práve vtedy, keď sa ti niečo nepodarí, alebo keď počúvaš kritiku od žiakov, rodičov či autorít. Preto je lepšie, aby sme im radšej venovali pozornosť v bezpečnom priestore kabinetu.

V kabinete ešte chvíľu zotrváme. Skúste sa preto pohodlne usadiť v kresle. Možno ste už celkom zabudli na to, aké vzácne je len tak „byť“. Teraz je čas na ďalšiu sériu úprimných odpovedí. Napĺňa vás ešte stále vaša práca? Nestala sa z veľkej časti zmyslom vášho života? Ostáva vám čas aj na iné aktivity a záľuby? Vykonávate pravidelnú pohybovú aktivitu? Máte „mimoškolské“ vzťahy, ktoré sú pre vás zdrojom sily a podpory? Máte v živote priestor, kde môžete byť sami sebou?

A napokon zatiahnime na hlbinu. Nachádzame sa na dne bytia, v akomsi vnútornom trezore. Tu sa sídli autentické „ja“. To, ktorého hodnota nie je v dosiahnutých výsledkoch, číslach či úspechoch. Je dokonale pravdivé. Vie o vlastných nedostatkoch, limitoch, únave, strachoch i túžbach. Nemusí byť dokonalé na to, aby bolo dosť dobré. Namiesto číselného kódu ho v ideálnom prípade chránia osobné hranice a schopnosť povedať nie.

Náš pobyt v kabinete pomaly končí. Je čas na kávu a reflexiu imaginárnej cesty. Je možné, že priniesla viac otázok ako odpovedí a možno i poznanie bolestivej skutočnosti, že už takto dlhodobo nevládzete fungovať. Nie je to vaša chyba. Pravdepodobne ste až príliš dlho viac dávali, ako čerpali. Na začiatok možno postačí raz týždenne vstúpiť do kabinetu duševného zdravia a spočinúť vo vlastnom vnútri. Ak tento vyčerpaný stav trvá dlhšie a neodstráni ho víkend ani prázdniny, je načase požiadať o pomoc. Všetci občas potrebujeme pomocnú ruku. O to viac vy, ktorí tie svoje až príliš často podávate iným. My psychológovia sme tu pre vás. Vieme, že vaša (často neviditeľná) práca je vzácna a vaše duševné zdravie si zaslúži minimálne rovnakú pozornosť ako to, o ktoré sa denne staráte v rozvíjajúcich sa osobnostiach svojich žiakov.