Cirkev a peniaze

Prvotná cirkev hospodárila s peniazmi, neoddeľovala od nich svoje fungovanie, ale vedela ich pravdivo a zmysluplne používať. Preto získala rešpekt aj u neveriacich a stala sa inšpiráciou pre fungovanie Cirkvi. V Písme môžeme nájsť mnoho textov o peniazoch. Napríklad už v Knihe Genezis čítame o predaji Jozefa do otroctva za dvadsať strieborných.
Mince ako obeživo prišli na svet v polovici siedmeho storočia pred Kristom v Malej Ázii. Pomaly nahrádzali tovarovú menu. Boli potrebné na budovanie a údržbu chrámu, a na poskytnutie živobytia pre kňazov. Získavali sa vyberaním do chrámovej pokladnice a odvádzaním desiatku.

V Novom zákone čítame, že v Palestíne boli v obehu peniaze rôzneho pôvodu. Oficiálnou menou boli rímske a židovské mince. Právo raziť mince mali aj králi. V období Ježišovho účinkovania a v začiatkoch Cirkvi sa kládol dôraz aj na ich morálnu hodnotu a použitie na Božie veci. Poznáme príklad chudobnej vdovy, ktorá dala všetko, čo mala, či denára s obrazom cisára a usmernenie: čo je cisárovo – cisárovi a čo Božie – Bohu.

V Skutkoch apoštolov čítame: „Množstvo veriacich malo jedno srdce a jednu dušu. A nik z nich nehovoril, že niečo z toho, čo mal, je jeho, ale všetko mali spoločné.“ (Sk 4, 33) Táto idealistická predstava o majetkovom spoločenstve v prvotnej Cirkvi však zlyhala. Tam, kam prichádza evanjelium, získavajú ľudia nový vzťah k peniazom. V Antiochii sa na začiatku Cirkvi koná zbierka pre potreby bratov v Judsku. Lebo jeden prorok povedal, že bude hlad. V Pavlových listoch je často spomínaný tento druh služby svätým, ktorý zahŕňa zbieranie peňazí pre nich. Je to považované za samozrejmosť.

Rozmach Cirkvi v prvých storočiach si vyžiadal aj zmeny vo fungovaní. Rozrastajúcim sa spoločenstvám už nepostačovali domy, bolo nutné stavať chrámy ako miesta stretávania sa s Bohom. Chrámy bolo treba zariadiť. To si vyžadovalo prostriedky na budovanie, ale aj zabezpečenie údržby, opráv a bežné potreby.
V období panovníkov dostávali farnosti donácie alebo benefíciá, z ktorých sa udržiavali cirkevné priestory a kláštory. Súčasná situácia je iná. Po priemyselnej revolúcii, znárodnení a  zmene religiozity sa prerušila kontinuita spravovania cirkevného majetku. Dnes si „podnikanie“, z ktorého Cirkev žila, vyžaduje iný prístup. Starý už nie je schopný miestnu cirkev uživiť.
Potreba mať financie v Cirkvi však ostáva rovnaká, ak nie akútnejšia. Stále sú tu chudobní, o ktorých sa Cirkev stará. Stále je tu potreba evanjelizácie, pastoračnej starostlivosti o komunity, predovšetkým rodiny. Stále akútnejšia je starostlivosť o chrámy, z ktorých mnohé majú úctyhodný vek a vyžadujú množstvo investícií. Podobne je to aj vo farách či pastoračných centrách. Za všetko chodia faktúry. Je tu i otázka financovania tých, ktorí svoj život zasvätili Bohu. Mnohí z nich konajú prácu nad rámec bežného pracovného času a potrebujú našu pomoc. Často pomôžu práve financie.

Dôvodov, prečo Cirkev nevie existovať bez peňazí, je mnoho. Otázkou ostáva, odkiaľ tie peniaze vziať a ako ich múdro používať. Keďže ide o financie, ktoré patria celej farnosti, diecéze či Cirkvi, treba preukázať a obhájiť príjmy a výdavky. Tu je otvorená výzva pre Cirkev a ľudí spravujúcich jej majetok, do akej miery urobiť hospodárenie prehľadným. Minimálne pre farníkov.
Spôsoby financovania cirkví v Európe sa značne líšia, v mnohých krajinách vyvolávajú diskusie i kontroverzie. V mnohých krajinách platí duchovných štát, v iných vyberá dane v prospech cirkví štátna pokladnica. Jedným zo štandardov demokratických štátov je podpora cirkví a náboženských spoločností z verejných zdrojov, s čím nie je v rozpore zásada odluky Cirkvi od štátu. Vo väčšine krajín EÚ existuje tzv. participačný model, ktorý spočíva v rozsiahlej štátnej pomoci pri financovaní cirkví, niekedy sprevádzanej osobitnými cirkevnými daňami. Existuje aj model samofinancovania cirkví s veľmi malou verejnou podporou.

V katolíckych krajinách ukončil štátom podporované náboženstvo Druhý vatikánsky koncil, ktorý sa vyslovil za odluku Cirkvi od štátu. Katolícka cirkev sa od koncilu zasadzuje za rovnosť jednotlivých denominácií bez toho, aby požadovala privilégiá, o ktoré by boli ostatné denominácie ochudobnené. Štátne financovanie cirkví má pôvod v sekularizácii cirkevného majetku, ktorú od 18. storočia uskutočňovali európske absolutistické monarchie. Cirkev vtedy prišla o väčšinu svojich pozemkov, ktoré tvorili materiálnu základňu jej činnosti. Výmenou za skonfiškovaný majetok boli zavedené rôzne formy štátnej pomoci, napr. odmeňovanie duchovných ako štátnych zamestnancov alebo fondy na podporu činnosti náboženských organizácií. Na druhej strane v nemeckých krajinách bola zavedená cirkevná daň, ktorú od veriacich vyberali svetské úrady.

Súčasné argumenty pre finančnú podporu cirkví vychádzajú zo zásady subsidiarity – cirkvi často odbremeňujú štát od niektorých jeho úloh pre spoločnosť, napr. poskytovaním pomoci ľuďom v ťažkých životných situáciách alebo starostlivosťou o zachovanie kultúrneho dedičstva. Pôsobia i ako dôležité inštitúcie vo vzdelávacej sfére, prevádzkujú školy na všetkých úrovniach. Na základe týchto predpokladov sa štáty cítia povinné podporovať aktivity cirkví.

Absolútnym minimom finančných prostriedkov na činnosť cirkví v rámci EÚ sú: dotácie na sociálne a charitatívne aktivity; dotácie na cirkevný školský systém, ak spĺňa kritériá pre verejné školy; financovanie vyučovania náboženstva, ak sa uskutočňuje v rámci verejného vzdelávacieho systému; financovanie služby kňazov vo väzniciach, nemocniciach či ozbrojených silách; dotácie na ochranu hmotného kultúrneho dedičstva náboženskými združeniami; daňové úľavy pre náboženské subjekty.

Model krajín založených na viere – štátom financované cirkvi

Grécko

Najsilnejší vzťah medzi Cirkvou a štátom v Európe je v Grécku, kde sa 95 % občanov hlási k pravosláviu. Grécky model možno považovať za súčasnú formu „cézaropapizmu“. Väčšinu prevádzkových nákladov Gréckej pravoslávnej cirkvi hradí štát. Platí aj biskupov, kňazov vo farnostiach, diakonov a laikov zamestnaných v Cirkvi. Ostatné cirkvi sú odkázané samy na seba. Všetky cirkvi majú daňové úľavy.

Dánsko

Evanjelická luteránska cirkev je národnou a je podporovaná štátom. Duchovní majú štatút štátneho zamestnanca a zodpovedajúce platy. Dánska luteránska cirkev je financovaná zo štátneho rozpočtu aj z povinných príspevkov veriacich občanov. Poskytnuté dary nie sú zdaňované.

Luxembursko

Platy a dôchodky duchovných vypláca štát. Neexistujú žiadne osobitné dane, iba dobrovoľné príspevky veriacich. Všetky cirkvi majú nárok na daňové úľavy.
Participačný model
Krajiny s povinnou cirkevnou daňou

Nemecko

Nemecký model je založený na troch pilieroch. Prvým je cirkevná daň, ktorá sa vyberá v prospech cirkví prostredníctvom štátneho daňového aparátu, druhým sú príjmy z vlastného majetku cirkví a tretím priame dávky štátu cirkvám a náboženským združeniam.
Cirkevná daň bola zavedená v niektorých oblastiach na začiatku 19. storočia ako forma náhrady za pozemky odobraté Cirkvi. Dnes je základom cirkevnej dane daň z príjmu fyzických osôb, z ktorej sa cirkvám odvádza 8 alebo 9 %. Daň je povinná a oslobodenie je možné vystúpením z Cirkvi. Cirkevnú daň vyberá aparát štátnej pokladnice, ktorý si účtuje províziu vo výške 4 %.
Ďalšou formou dávky od štátu sú dotácie a subvencie. Štát tak uznáva a dotuje činnosť náboženských spoločenstiev v oblasti charity, vzdelávania a kultúry. Okrem toho štát financuje náboženskú výchovu v školách, prácu kňazov vo verejných inštitúciách, ako sú nemocnice a armáda, a teologické fakulty na štátnych univerzitách v Nemecku.

Rakúsko

Cirkvi a náboženské združenia v Rakúsku sú financované z povinných príspevkov veriacich a štátnych dotácií. Každý dospelý veriaci je povinný platiť pravidelný príspevok vo výške 1,1 % základu dane bez ohľadu na to, či chodí do kostola alebo nie. Štát uhrádza cirkevným školám náklady na zamestnancov a náklady na katolícke a protestantské teologické fakulty na štátnych univerzitách.

Fínsko

Fínsko je jedinou krajinou, kde dane za cirkvi neplatia len občania, ale aj firmy. Členovia Pravoslávnej a Luteránskej cirkvi platia povinnú daň vo výške 1 – 2 %. Daň pre cirkvi platia aj súkromné spoločnosti podľa náboženstva vlastníkov. Tieto cirkvi sú navyše oslobodené od dane z príjmu. Katolícka cirkev vo Fínsku nedostáva žiadne dotácie ani oslobodenie od dane.

Švajčiarsko

Vo Švajčiarsku majú jednotlivé kantóny samostatný systém vzťahov medzi štátom a Cirkvou. Väčšina vyberá cirkevnú daň ako v Nemecku. Peniaze z kantónu nejdú diecéze, ale priamo farnosti. V troch kantónoch je radikálna odluka štátu a Cirkvi. V kantóne Waadt sú kostoly financované štátom.

Švédsko

Od roku 2000 je Evanjelická luteránska cirkev právne autonómna. Jej hlavným zdrojom obživy sú povinné príspevky veriacich vo výške 1 % dane, ktoré sa vyberajú prostredníctvom štátneho daňového aparátu, a vlastný majetok. Švédska cirkev dostáva aj prostriedky na údržbu cirkevného kultúrneho dedičstva.
Krajiny s dobrovoľnou cirkevnou daňou

Španielsko

V roku 1979 Španielsko uzavrelo so Svätou stolicou päť dohôd, z ktorých jedna sa týkala reformy hospodárskych otázok. Dohodlo sa, že Cirkev bude postupne smerovať k finančnej nezávislosti a že počas prechodného obdobia jej bude štát poskytovať ročnú dotáciu, ktorá sa bude postupne znižovať, a zároveň sa zaviedla dobrovoľná daň vo výške 0,5 % dane fyzických osôb. Nakoniec sa v roku 2007 zastavila ročná štátna dotácia a dobrovoľná daň sa zvýšila na 0,7 %. Odvtedy sa Katolícka cirkev udržiava z toho a z vlastných zdrojov.

Taliansko

Konkordát z roku 1984 umožnil v Taliansku vytvoriť nový systém financovania cirkví založený na dobrovoľnom daňovom prídele. Každý platiteľ dane má možnosť vo svojom daňovom priznaní poukázať 0,8 % svojej dane Katolíckej cirkvi, inému náboženskému združeniu či na „mimoriadne opatrenia štátu“. Kolónku však zaškrtlo len približne 40 % daňovníkov.
Existujú početné daňové výnimky pre cirkevné inštitúcie. Pristupuje sa k nim ako k neziskovým organizáciám. Cirkev platí len polovicu dane zo svojej podnikateľskej činnosti a je oslobodená od platenia DPH za tovar, ktorý nakupuje. Ďalšou formou podpory je možnosť miestnych orgánov poskytnúť im bezplatne pozemky na výstavbu kostolov.
Okrem toho sú vzdelávacie, zdravotnícke a charitatívne zariadenia cirkví dotované rovnako ako štátne zariadenia. Štát nesie aj bremeno financovania katolíckeho náboženstva v školách. Okrem toho financuje fungovanie poľného ordinariátu, prácu kňazov vo väzniciach a pastoračnú starostlivosť o iné vierovyznania v týchto inštitúciách.

Maďarsko

V Maďarsku donedávna existoval systém financovania Cirkvi ako za rakúsko-uhorskej monarchie, kde duchovenstvo vydržiaval štát. Po roku 1989 sa od toho upustilo, ale v rozpočte sa každoročne vyhradila suma na podporu cirkví a náboženských spoločností. Okrem toho mohli cirkvi požiadať o vrátenie majetku skonfiškovaného počas komunistického obdobia.
Od roku 1997 štát zaviedol možnosť darovať 1 % dane cirkvi podľa vlastného výberu, nezávisle od možnosti darovať 1 % mimovládnym organizáciám, kultúrnym inštitúciám atď. Zavedením tejto dane sa postupne znižovali štátne dotácie. V roku 2014 vznikol súčasný model darovania podľa vzoru Talianska. Sumu vo výške 1 % dane štát v plnej výške vyčleňuje na pomoc cirkvám bez ohľadu na to, aké percento daňovníkov ju deklaruje. Daňovníci určia konkrétnu cirkev, pričom štát rozdeľuje prostriedky podľa pomerov uvedených pre jednotlivé denominácie.
Cirkvi dostávajú dotácie na údržbu kultúrneho dedičstva a vzdelávanie. Zo štátneho rozpočtu sa hradia aj náklady na učiteľov náboženstva v štátnych školách, na katolícky poľný ordinariát a pastoračné služby poskytované inými denomináciami v ozbrojených silách. Cirkvi sú oslobodené od daní z bohoslužieb, sociálnych a hospodárskych činností.

Portugalsko

Na základe konkordátu z roku 2004 možno dobrovoľne odvádzať 0,5 % dane z príjmov fyzických osôb Katolíckej cirkvi. V Portugalsku sa Cirkvi poukazujú len sumy zaplatené občanmi. Okrem toho existujú početné daňové úľavy na obnovu sakrálnych pamiatok. Katolícke náboženstvo sa vyučuje na štátnych školách, iné denominácie to nemajú povolené. Náklady na vyučovanie hradí štát.
Výrazné štátne financovanie, ale žiadna cirkevná daň

Belgicko

Cirkev je tu považovaná za dôležitú kultúrnu inštitúciu a je podporovaná štátom. Zo štátneho rozpočtu sa hradia platy duchovných a laických pracovníkov, ako aj dôchodky duchovných.
Systém platný v Belgicku ponúka Cirkvi aj oslobodenie od dane z príjmov z vlastníctva budov alebo ich častí, v ktorých sa konajú bohoslužby. Miestne orgány sú povinné starať sa o náboženské budovy, zabezpečiť a zaplatiť bývanie duchovných.
Je rozvinutý systém katolíckych škôl, ktorých personál platí štát. 60 % žiakov stredných škôl navštevuje školy v sieti katolíckeho školstva. V štátnych školách sa pod kontrolou jednotlivých náboženských komunít zabezpečujú hodiny náboženstva alebo etiky. Služba vojenských kňazov a duchovná starostlivosť vo väzniciach, nemocniciach, vzdelávacích zariadeniach, imigračných inštitúciách a rybárskych spoločenstvách je hradená zo štátnych prostriedkov.

Chorvátsko

Z rozpočtu štátu sa financujú platy katolíckych kňazov, renovácia kostolov a údržba cirkevných škôl. Zvyšok prevádzkových nákladov hradí Cirkev z darov veriacich.

Malta

Maltská ústava stanovuje, že náboženstvo Malty je rímskokatolícke. Je uprednostňované pred inými. Kríže sa nachádzajú vo všetkých štátnych budovách a modlitbou či omšou sa začína každé zasadnutie parlamentu. Štát platí kňazov v nemocniciach, školách, väzniciach, polícii a armáde. Cirkev financuje svoju činnosť predovšetkým z výnosov štátnych dlhopisov, ktoré boli vydané po konfiškácii cirkevného majetku, a z darov veriacich.

Slovensko

Financovanie cirkví na Slovensku je založené na finančných prostriedkoch, ktoré prinášajú vrátené cirkevné majetky alebo náhrady za ne, na podpore zo štátneho rozpočtu a daroch či iných formách dobrovoľného zdanenia veriacich. Štát vypláca platy duchovným. Okrem toho sa z verejných zdrojov financujú charitatívne aktivity, ktoré poskytujú cirkevné inštitúcie. Zo štátneho rozpočtu sa vyčleňujú prostriedky na obnovu pamiatok, ktoré sú v kompetencii cirkví a náboženských spoločností.
Samofinancovanie náboženských spoločností (s malou podporou štátu)

Francúzsko

Napriek radikálnej odluke štátu od cirkví štát financuje údržbu väčšiny cirkevných budov, vynakladá obrovské sumy na obnovu cirkevných budov a financuje pastoráciu v armáde. Na úrovni miestnej samosprávy dotuje cirkvi mnohými ďalšími spôsobmi. V troch východofrancúzskych departmentoch sa zachoval nemecký systém financovania. Miestne náboženské právo stanovuje verejné financovanie podpory cirkevných inštitúcií. Duchovní dostávajú štátny plat.

Litva

Katolícka cirkev a iné náboženské združenia žijú z príspevkov veriacich, pričom štát im poskytuje len malú finančnú pomoc. Tá je možná na vzdelávanie, charitu, ochranu kultúrneho dedičstva a pre kňazov v armáde. Veľká časť majetku zhabaného cirkvám počas komunizmu bola vrátená. Majetok používaný na náboženské, charitatívne, vzdelávacie, sociálne a kultúrne účely je oslobodený od daní. Dary cirkvi, ako aj príjmy duchovných a iných osôb, ktoré pomáhajú pri náboženských obradoch, nie sú zdaňované. Štát platí príspevky na dôchodok za všetkých duchovných. Rovnaké práva má aj Pravoslávna cirkev a protestantské cirkvi. Štát pomáha udržiavať aj semináre.

Slovinsko

Cirkvi žijú predovšetkým z darov a príspevkov veriacich, a z majetku, ktorý im bol vrátený na základe zákona z roku 1991. Cirkevné subjekty majú právo žiadať o dotácie na obnovu budov so štatútom národných kultúrnych pamiatok. Vyučovanie náboženstva vo verejnej škole je zakázané. Štát financuje činnosť cirkevných škôl, ak spĺňajú príslušné kritériá, formou štátnej licencie. V armáde pôsobia pastoračné služby jednotlivých náboženstiev, ktorých náklady hradí štát.

Poľsko

V Poľsku chýbajú jasné právne predpisy týkajúce sa financovania cirkví a iných náboženských združení. Cirkvi sa udržiavajú z darov veriacich, s menšou podporou rôznych verejných fondov, z ktorých sa jednotlivým cirkevným subjektom darí získavať prostriedky na konkrétne účely. V Poľsku neexistuje žiadna forma cirkevnej dane. Občania môžu platiť 1,5 % svojej dane len cirkevným inštitúciám, ktoré majú priznaný štatút verejnoprospešného zariadenia. Najvýznamnejšou dotáciou pre cirkvi a náboženské združenia sú prostriedky tzv. cirkevného fondu (dedičstvo z obdobia komunizmu).
Dotácie z fondu sa môžu poskytovať na opravu a údržbu cirkevných historických budov. V posledných desaťročiach však fond prideľoval prostriedky takmer výlučne na dotovanie poistného duchovných.
Ministerstvo školstva hradí náklady na vyučovanie náboženstva v školách. Zo štátneho rozpočtu sa financujú cirkevné univerzity a teologické fakulty na štátnych univerzitách. Poľsko je jedinou krajinou v Európe, kde kňazi platia dane podľa počtu obyvateľov farnosti. Cirkevné právnické osoby sú od niektorých daní oslobodené.

Česká republika

Česko je krajinou prekonávajúcou rakúsko-uhorský model financovanej, ale štátu podriadenej Cirkvi. Už niekoľko rokov však uplatňuje systém, ktorého cieľom je dosiahnuť finančnú nezávislosť cirkví na základe vráteného majetku, ktorý im bol zabavený počas komunizmu. Okrem toho štát hradí náklady na opravy historických cirkevných budov. Dotuje aj charitatívne a pomocné aktivity cirkví a náboženských spoločenstiev. Zvyšok prevádzkových nákladov cirkví sa financuje zo zbierok, daňových odvodov veriacich a hospodárskej činnosti.