Ako prebieha činnosť Svätej stolice počas pápežovej choroby?

Ako najstaršia volená monarchia na svete má Vatikán skúsenosti s riešením takýchto problémov. V posledných mesiacoch života pápeža Františka (2013–2025) sa takéto situácie, podobne ako kedysi za čias Jána Pavla II. (1978–2005), vyskytovali takmer každý deň. Hlava katolíckej cirkvi mala obmedzenú schopnosť konať a smrť alebo rezignácia sa vtedy zdali možné každú chvíľu.

Neexistuje náhradník v úrade

To, čo sa deje v prípade kratších či dlhších období neprítomnosti pápeža, je v katolíckej cirkvi pomerne jasné, hoci nie úplne právne upravené. Ide o pravidlo, že v podstate výkonu pápežského úradu neexistuje žiadne zastupovanie.

Preto sa dôležité audiencie pre hlavy štátov alebo predsedov vlád musia jednoducho odložiť. Existujú však výnimky, čoho príkladom bolo stretnutie s premiérkou Giorgiou Meloni. V záverečnej fáze pontifikátu Františka, vo februári 2025, navštívila predsedníčka talianskej vlády z vlastnej iniciatívy nemocnicu Gemelli, aby ťažko chorému pápežovi zaželala skoré uzdravenie, a nikto jej v tom nebránil.

Riadenie z nemocničnej izby

Očakáva sa, že počas rekonvalescencie, ktorá sa v tomto prípade odhaduje na týždeň, bude Lev XIV. riadiť Všeobecnú cirkev z nemocničnej izby. Arcibiskup Paolo Rudelli, ktorý od apríla zastáva funkciu zástupcu v Štátnom sekretariáte a je akousi trojkou vo Vatikáne, môže predkladať hlave cirkvi a štátu naliehavé menovania a dekréty na podpis v nemocnici.

Podobná situácia môže nastať aj v prípade štátneho sekretára Svätej stolice, kardinála Pietra Parolina.

Keďže Lev XIV. je prvým pápežom, ktorý používa smartfón, mohol by tiež vybavovať niektoré záležitosti, ktoré nevyžadujú pápežský podpis, prostredníctvom e-mailu alebo komunikačného programu.

Zvláštny prípad: kóma

Čo sa stane, ak pápež v dôsledku anestézie alebo operácie nebude dlhší čas schopný reagovať, alebo dokonca upadne do kómy? V prípade trvalej neschopnosti pápeža vykonávať svoje povinnosti, by kardinál Parolin bol pravdepodobne kľúčovou postavou. V praxi sa však takáto situácia ešte nikdy nevyskytla. Preto medzi cirkevnými právnikmi prebiehajú spory o tom, kto by musel vyjadriť súhlas s takýmto vyhlásením.

Panuje aspoň zhoda v tom, že je to dekan Kardinálskeho kolégia, ktorým je od minulého týždňa kardinál Luis Antonio Tagle. Najvyššie postavený člen Kardinálskeho kolégia by mal za úlohu – tak v prípade rezignácie, ako aj smrti pápeža – zvolať kardinálov z celého sveta do Ríma s cieľom zvoliť nového pápeža.

Zdroj: Niedziela.pl