Siete plné evanjelia

Otec Matúš, kedysi sme bol spolužiaci a dokonca sme v prvom ročníku boli spolu v kňazskom seminári aj na izbe. Keď sa obzrieš späť na tie časy, čo ti ako prvé napadne?

Asi naše spoločné učenie sa hebrejčiny po večeroch v tej malej chodbičke pred izbou (úsmev). Samozrejme, boli tam aj iné aktivity, vychádzky na pizzu a podobne, ale najmä spoločný čas. Prežívali sme pekné chvíle pri učení, ale aj tesne pred odchodom zo seminára, keď sme už smerovali do bežného života a k vysviacke.

Kedy a ako sa v tvojom srdci zrodilo povolanie ku kňazstvu?

Bolo to postupné, už odmalička. Vyrastal som v meste, bol som miništrantom a mal som šťastie na dobrých kaplánov v našej farnosti, s ktorými sme trávili čas pri modlitbe aj pri športe. Svoju rolu zohralo aj rodinné zázemie – mám staršieho brata kňaza a dvoch mladších súrodencov, ktorí sú už v nebi. Možno aj oni nám vyprosili túto milosť. Nemal som veľa otázok prečo, odpoveď prichádzala prirodzene – možno práve kvôli tebe, Bože. Chcel som slúžiť Bohu.

Aktuálne pôsobíš ako riaditeľ Katechetického úradu Prešovskej archieparchie. Čo si pod tým môžu veriaci predstaviť? Čo je náplňou tvojej práce?

Je to široký pojem. Katechéza je systematické ohlasovanie Ježiša Krista. Náš úrad zastrešuje katechetickú činnosť vo farnostiach – prípravy na krst, svätú spoveď, manželstvo, ale aj školské vyučovanie náboženstva. Staráme sa o to, aby kňazi a učitelia mali metodickú pomoc, pripravujeme nové učebnice a osnovy, napríklad v rámci aktuálnej kurikulárnej reformy. Organizujeme aj biblickú olympiádu či biblickú súťaž. Snažíme sa ukazovať, že aj moderné technológie a umelá inteligencia môžu byť dobrou pomôckou pri tvorbe aktivít na náboženstvo.

Tvoja diplomová práca sa venovala saleziánskej spiritualite a donovi Boscovi. Snažíš sa tieto princípy aplikovať aj vo svojej súčasnej praxi?

Určite áno. Ako sa hovorí, mladí sú nielen budúcnosťou, ale už prítomnosťou Cirkvi. Vidím, že mladí sú plní dobrých nápadov a inšpirácie. Snažím sa ísť cestou animátorskej školy, spolupracovať so saleziánmi či s GMC Bárka. Cieľom je vytvoriť z našich mladých „katechétov“ v ich prirodzenom prostredí – v školách či farnostiach. Chcem byť s nimi, nielen ich poučovať, ale žiť s nimi, kráčať spolu a ukázať im, že nám na nich záleží.

Okrem pastorácie si aktívny aj v športe. Nedávno si reprezentoval Slovensko na Majstrovstvách Európy kňazov vo futsale v Poľsku. Ako ste dopadli?

Bol to 18. ročník a zúčastnilo sa na ňom osemnásť krajín. V skupine sme vyhrali nad Talianmi aj Srbmi, s Rumunmi sme remizovali. Postúpili sme z prvého miesta, no v štvrťfinále sme smoliarsky vypadli s Chorvátmi na penalty. Nakoniec sme obsadili pekné 7. miesto. Pred rokom sme boli vicemajstri, takže boli veľké očakávania, ale podstatné je, že sme sa všetci vrátili živí a zdraví (smiech). Je to výborný čas na utuženie vzťahov medzi kňazmi z celej Európy.

Poďme k hlavnej téme týchto dní. Vstupujeme do Veľkého pôstu a katechetický úrad prichádza s novou iniciatívou na sociálnych sieťach. O čo ide?

Výzva sa volá Stop scrolling, start talking. Chceme mladých povzbudiť, aby prestali len pasívne konzumovať obsah na sociálnych sieťach (scrollovať) a začali niečo tvoriť – kráčať. Cieľom je zaplaviť sociálne siete evanjeliom. Úlohou je natočiť krátke, maximálne 60-sekundové video (reels) na tému Veľkého pôstu. Môže to byť zamyslenie, povzbudenie, ukážka toho, ako prežívajú pôst oni.

Kto sa môže zapojiť a o čo sa hrá?

Súťaž má dve kategórie:

Jednotlivci hrajú o iPhone 17 Pro.

Spoločenstvá (triedy, stretká, farnosti) hrajú o spoločný zážitok – bowling a pizzu pre celú skupinu so sestrou Lamiyou a East Priestom.

Princíp je jednoduchý: Natočiť video, poslať nám ho na e-mail a my ho zverejníme na Instagrame katechetického úradu. Vyhrávajú tí, ktorí budú mať najväčší dosah a počet lajkov. Súťaž trvá a možno sa do nej zapojiť od začiatku pôstu až do Veľkonočnej nedele.

Na záver, aký je tvoj odkaz veriacim na toto pôstne obdobie?

Aby si nedávali veľké bremená. Pôst je návrat domov. Je to čas, keď sa môžeme slobodne rozhodnúť niečoho sa zriecť – či už jedla, alebo nejakých svojich iných „nerestí” – aby sme vytvorili priestor pre Boha. Pôst nie je len o tom, čo nerobíme, ale o všetkom tom, čo robíme, že to robíme preto, aby sme boli bližšie k Otcovi. Nech je to čas stíšenia a návratu do Božej blízkosti. Prajem všetkým požehnaný čas Veľkého pôstu.

Celý rozhovor vo forme podcastu si môžete vypočuť tu.