Vytlačené, zviazané, expedované. Cesta Slova k vám

Tlačiareň Alfa print začínala v roku 1995 v prenajatých priestoroch a doslova od podlahy. Ako mi povedal finančný manažér Ľubomír Felcan, najskôr šlo o súkromný projekt Vladimíra Čižmárika ako fyzickej osoby, neskôr sa firma transformovala na s. r. o. Dodnes je jej majiteľom a konateľom pán Čižmárik so synom Pavlom, ktorý sa po získaní inžinierskeho titulu na stavebnej fakulte vrátil do stredoškolských lavíc a vyštudoval strednú polygrafickú školu, aby mohol byť firme adekvátne nápomocný. Alfa print sa od začiatku formoval ako kresťanská tlačiareň, i keď vydávali v podstate všetko od stravných lístkov cez letáky, katalógy, časopisy až po knihy. Neskôr pribudla aj obalová technika, a tak v škatuľkách z ich tlačiarne dnes môžete nájsť čaje, lieky, vitamíny, sviečky, čokolády a mnohé iné produkty. Aj keď sa ich pôvodný náboženský zámer rozšíril na celú spoločnosť, etické hodnoty sa snažia udržiavať aj naďalej a niektoré tlačoviny u nich jednoducho nenájdete. Bez ohľadu na finančný profit vám nevytlačia pornografické materiály ani kontroverznú náboženskú literatúru a vyhýbajú sa aj vyhroteným politickým textom a letákom. Radikálneho poklesu tlače sa neboja, keďže ich skúsenosť ukázala, že po prvotnom boome elektronických kníh a čítačiek sa klesajúca krivka záujmu o tlačené publikácie zastavila a dnes si digitálne aj fyzické verzie kníh držia svoje stabilné miesto. Stále totiž existujú ľudia, ktorí preferujú tlačenú alternatívu a poznajú jej benefity.

Tlač Slova sa začína

V polygrafii platí pravidlo: kvalitný výsledok sa začína kvalitne pripravenými dátami. Keďže nie každý zákazník sa orientuje v pojmoch ako spadávka, výsek, parciálny UV lak či laminácia, neoceniteľnou súčasťou dobre fungujúcej tlačiarne je obchodné oddelenie. Každý klient má svojho obchodníka, ktorý mu poradí s výberom papiera, obálky, povrchovej úpravy aj samotnou prípravou dát. „Začiatok procesu výroby časopisu tlačiareň nevidí, pretože vstupné dáta sa kreujú v redakcii. My dostávame už hotové PDF-ká, ktoré musia spĺňať určité kritériá, ktoré si vopred vykomunikujeme,“ hovorí obchodný zástupca, v ktorého kompetencii je aj naše Slovo, pán Vladimír Skalický. „Dnes už fungujeme v čisto elektronickej podobe, váš časopis k nám prichádza od grafika prostredníctvom portálu Úschovňa. Ja ako obchodník dostanem hlásenie vygenerované webovou stránkou, že grafik z Petry nám poslal tlačové dáta. Ja si ich zaznačím a postupujem ich nášmu grafikovi v tlačiarni, ktorý si ich stiahne a skontroluje. Má k dispozícii výrobné vrecko, kde sú vypísané údaje a technické parametre – druh väzby, formát, rozsah, farebnosť. Tlačiareň nezodpovedá za obsah ani za gramatické chyby, tlačiareň má len kontrolovať, či dáta zodpovedajú technickým kritériám na ďalšie spracovanie. Čiže či je taká farebnosť, taký formát a taký počet strán, ako je objednané, a podobne.“

Donedávna sa ešte posielal z tlačiarne finálny náhľad redakcii na poslednú technickú korektúru, ale po dohode sa tieto finálne korektúry zrušili, čím sa výrobný proces Slova skrátil približne o štyri hodiny. „Občas sa stane, že nájdeme obrázok, ktorý je v nižšom rozlíšení,“ hovorí pán Skalický. „Väčšinou ide o fotografie, ktoré pošle inzerent, alebo je obrázok vygenerovaný zo staršieho zdroja. S vaším grafikom sme si však už pri posledných číslach vykomunikovali, že o zníženej kvalite obrázka vie, preto už na túto chybu neupozorňujeme a spracúvame ho napriek tomu, že nevyhovuje našim kritériám. V praxi to potom vyzerá tak, že obrázok je po vytlačení v časopise menej ostrý. Nie každý čitateľ to zbadá, ale odborné oko to zachytiť vie.“

Čo je ofset?

Časopis Slovo sa tlačí technikou ofset, čo je tlač z plochy. Ako som sa dozvedela, existujú tri základné druhy tlače – známa Guttenbergova kníhtlač, takzvaná tlač z výšky. Tú si môžeme predstaviť ako pečiatku, kde sa pri nánose farby odtlačia len vyvýšené miesta. Pri ofsete sú tlačové aj netlačové miesta v jednej rovine, tie tlačové sú však oleofilné, čiže prijímajú mastnotu – farbu. Netlačové miesta sú zase hydrofilné – prijímajú vlhčiaci roztok. Tlačová platňa sa v stroji najprv zvlhčí a až následne sa na ňu nanesie farba. Pred vložením do stroja  však musíme túto platňu nakopírovať, aby sme tlačové a netlačové miesta vôbec vytvorili. Tretím druhom tlače je hĺbkotlač, kde sú tlačové miesta pod úrovňou povrchu tlačovej formy (medeného valca). Farba sa nanáša po celej ploche, potom sa stiera a ostáva iba v priehlbinkách. Hĺbkotlač bola kedysi veľmi preferovaná pre jej vernú reprodukciu tieňov, dnes je však skôr raritou, pretože je ekonomicky, energeticky aj ekologicky zaťažujúca. V polygrafii ostáva preto najdominantnejším práve ofset.

A viete, čo je zaujímavé? Že hoci je náš časopis pestrý a vidíte v ňom celé spektrum farieb, skladá sa len zo štyroch – žltej, purpurovej, azúrovej a čiernej. Sútlačou týchto štyroch farieb vzniká optický klam a čitateľ vníma obrázok ako farebný. Keďže pri ofsete sa používa raster, čo je vlastne rozloženie tlačových bodov, keď si vytlačený obrázok pozriete pod lupou, namiesto celistvej fotky uvidíte len rozsypané farebné guľôčky.

Farby, hárky, stroje…

 Slovo sa tlačí tak, že na jednu stranu hárku vojdú štyri strany časopisu, dokopy teda osem z lícnej aj rubovej strany. Stroj sa nespúšťa hneď naostro. Prvé hárky sa minú na to, aby sa správne vyfarbili podľa tlačových štandardov. Na okraji každého hárku nájdete tajomný farebný prúžok – kontrolnú škálu. Kým kedysi tlačiar ručne krútil skrutkami a odhadoval farbu okom, dnes skener zosníma kontrolnú škálu a počítač sám elektronicky upraví dávkovanie farby, kde treba pridať, kde ubrať, aby všetko sedelo podľa umiestnenia kresby a prísnych európskych tlačových noriem.

Keď sa farebnosť ustáli, stroj sa rozbehne. Po potlačení prvej strany však hárky nemôžu ísť späť do stroja na potlač druhej. Farba na papieri schne prirodzene vzduchom (oxidáciou), ale hárky sa nesmú o seba obtiahnuť. Tlačiari preto používajú malý trik: stroj čerstvo potlačené hárky poprašuje špeciálnym práškom podobným jemnému cukru. Ten zabezpečí, že sa hárky v štóse na palete nezlepia, vzduch medzi nimi ideálne cirkuluje a farba zostane presne tam, kde má byť, a neodtlačí sa na susedný hárok. Vytlačiť jeden hárok z jednej strany (vrátane príprav) trvá podľa slov pána Skalického asi hodinu. Keď sú všetky hárky z oboch strán vytlačené, po povinnej technologickej prestávke sa začnú skladať. Naše Slovo má knižnú väzbu, ktorej v tlačiarni hovoria „V1“ alebo „na striešku“, kde hárky padajú na seba ako striešky a na záver, keď ako posledná knihárska zložka dopadne na vnútro obálka, sa výtlačok zošije. Vo finále sa časopis musí z troch strán orezať, nabaliť do fólie podľa pokynov z redakcie a expeduje sa poštou k vám. Slovenská pošta si časopisy v drôtených kontajneroch vyzdvihuje priamo v tlačiarni.

… a za všetkým sú ľudia

V Alfa printe sú veľmi milí ľudia, ochotní a ústretoví. Na všetkých oddeleniach, ktorými ma pán Skalický s pánom Čižmárikom ml. previedli, ma privítali s úsmevom a bez problémov mi dovolili nazrieť do svojej práce, pozrieť si mechanizmus strojov či vyštverať sa po schodíkoch a nahliadnuť do nádrží s tlačiarenskou farbou J. A hoci to všetko navonok vyzerá ako rutinná činnosť, nie je to tak, aj v tlačiarni sa podľa slov pána majiteľa Pavla Čižmárika stretávajú so zaujímavými ľuďmi – mali napríklad klienta, ktorý rozprával dvanástimi jazykmi, či takého, ktorý sa osobne stretol s prezidentom Obamom – i zákazkami, ktoré sú pre nich výzvou. A aj keď niektoré odmietnu, pretože na ne nemajú potrebnú techniku, vždy klientovi poradia, nasmerujú ho alebo mu urobia aspoň tú časť práce, ktorú technicky zvládnu. Dagmar Kršáková, ktorá má v Alfa printe na starosti IT a marketing, si spomína na klienta, ktorý namiesto grafických dát svoje požiadavky jednoducho dokreslil rukou. Z pohľadu polygrafa to síce boli dáta, ktoré by žiadny softvér nespracoval, ale vzájomne sa pochopili, tlač dopadla výborne a zákazník bol spokojný. Polygrafia je remeslo plné detailov, ktoré laik jednoducho nemôže poznať, no vďaka odbornosti zamestnancov môže byť aj ručne dokreslený rozkres začiatkom úspešne vytlačenej knihy J.

Odchádzam z tlačiarne zahltená informáciami, vnemami, zvukmi, vôňami… Tlačiarenské stroje však rachotia ďalej. Ak treba, aj nonstop. A za nimi stoja ľudia. Lebo aj v časoch, keď sa nám texty bežne objavujú na obrazovke jediným kliknutím, si papier vyžaduje čas, trpezlivosť a ľudskú zručnosť. Nie je to len súbor dát. A možno práve v tom je to nezameniteľné čaro tlačeného slova.