Život plynie aj cez farbičky

Pri deťoch vidím, že kreslenie buď milujú, alebo oň nejavia záujem. Vy ste patrili asi k tým prvým…

To je pravda. Pastelky boli moja obľúbená hračka už od škôlky. Pamätám si, ako mamku čakali v skrinke každý deň minimálne tri obrázky. Bola som dieťa, ktoré nerado navštevovalo škôlku, ale kreslenie ma vždy vedelo zabaviť. Hlavne upokojiť a dodať energiu. Až keď som niečo nakreslila, mohla som ísť robiť hocičo iné. Vtedy som až bola spokojná. A to mi ostalo dodnes. 🙂

Rodičia neraz len s obavami púšťajú svoje dieťa na strednú umeleckú školu. „Kreslením sa neuživíš,“ hovoria často. Ako to bolo u vás? Čo ste vyštudovali? Uvažovali ste aj o inom smerovaní?

Táto veta zaznela aj u nás. Lenže to som si na svojich rodičoch vážila. Dali mi priestor a netlačili na mňa s inými školami, ktoré by som nerada. Niežeby sa nebáli, ale myslím si, že ich intuícia vedela, že je to správne. Môj ocko vedel maľovať, ale nešiel tým smerom. Ja som to po ňom zdedila a asi ma to chytilo oveľa viac. Ale je pravda, že umelecká škola nebola jedinou, o ktorú som mala záujem. Boli časy, keď som chcela byť aj policajtkou alebo psychologičkou. Ale verím, že ak má Boh vo svojom pláne „napísané“, kde máš byť, tak tam budeš. A ja si myslím, že to moje kreslenie má minimálne poznačené.

Po strednej nasledovala nadstavba – opäť v umeleckom odbore…

Tú nadstavbu som ani sama nečakala. Po skončení strednej som už nechcela vidieť žiaden výkres. Mala som toho dosť. Popravde som od toho utekala. Až tak, že som úplne zmenila odbor a prvý rok na vysokej škole som študovala dentálnu hygienu. No raz na hodine, keď sme si nacvičovali držanie kyriet, som zdvihla hlavu, poobzerala sa po triede a vravím si. Ja sem nepatrím. To nie som ja. A tak som odišla. Keď som prišla na Gréckokatolícku teologickú fakultu, spoznala som sa s kamarátkou, ktorá mala takisto umeleckú školu. Povedala mi, že popri VŠ študuje aj nadstavbu v umeleckom odbore. Vo mne to niečo prebudilo a po roku na GTF som si popri tom začala robiť nadstavbu aj ja. Boli otázky, ako to naraz zvládnem, ale vedela som, že keď niečo veľmi chceš, tak to dokážeš. A s Božou pomocou som vtedy úspešne ukončila bakalára v Prešove aj nadstavbu vo Svidníku.

Keď sme do Slova hľadali grafičku, mali ste oproti ostatným uchádzačom veľkú výhodu, keďže ste okrem odbornej kvalifikácie práve končili štúdium na Gréckokatolíckej teologickej fakulte. Zaujímavá kombinácia – pre Slovo ideálna. Ale to ste v čase výberu VŠ nemohli vedieť. Prečo teda GTF?

Pamätám sa, ako sa nás otec Martin Tkáč pri zoznamovaní pýtal: ,,Prečo ste sem prišli?“ a ja som odpovedala: ,,Hľadám sa.“ Vtedy som úplne nerozumela, prečo a kde ma to bude smerovať. Až po skončení magistra som tomu asi začala rozumieť. A po „pozbieraní“ všetkého ma to priviedlo do Slova.

O umení a o kreslení

Aké výtvarné techniky sú vašou doménou? Prečo? Kde sa to vzalo?

Povedala by som, že každé obdobie si prešlo postupne rôznymi technikami. Najprv bola mojou obľúbenou technikou kresba ceruzkou. Čiernobiele portréty. Neskôr to bola kresba farebnými ceruzami. Ale teraz po dlhšom čase som sa „skamošila“ s olejovými farbami. Bavia ma hlavne detaily. Tie som sa vždy snažila vystihnúť čo najlepšie a stále sa to postupne učím zlepšovať.

Tvorba obrazu je časovo náročná. Ste trpezlivý človek? Milujete detail? Čo vám táto „drobnokresba“ dáva? Čo všetko sa deje počas tvorby obrazu?

Mám rada detaily. To ma asi na tom maľovaní priťahuje najviac. Odlesky, bodky, čiarky. Niečo, čo na prvý pohľad nevidno. Skryté, ale predsa to tam je. A keď toho čo najviac pridáte, maľba začne pôsobiť ako fotka alebo možno ako niečo živé. A to ma na tom baví najviac. Maľovanie je pre mňa určitý typ psychohygieny. Očistenie myšlienok, relax. Preto sa k nemu vždy rada vraciam. A či som trpezlivá, to neviem. Závisí od situácie. 😃

Ak dostanete zadanie vytvoriť obraz, plagát, čokoľvek…, ako vzniká nápad?

Väčšinou je to spontánne. Uchváti ma nejaká fotka, kde sú kvalitne zaostrené detaily, a vtedy sa len pousmejem, a hneď to chcem namaľovať. Pri plagáte je to skôr o nápade alebo pospájaní viacerých inšpirácií, plus niečo svoje. To, čo mi práve v tej chvíli napadne. Ak niečo vytvorím, musím od toho na chvíľu odísť. Keď sa na niečo dlho pozerám, neviem, či je to dobré. Viem to lepšie posúdiť, keď si trocha oddýchnem. A keď sa vrátim, a páči sa mi to, tak až vtedy to môže ísť von.

Na čo, čo ste doteraz vytvorili, ste najviac hrdá?

Som asi všeobecne hrdá a hlavne vďačná za to, že to, čo mi bolo dané, sa snažím rozvíjať. Ale najviac ma vie potešiť, keď sa pozriem na svoje staršie kresby a vidím, ako sa posúvam. Asi nikdy to pre mňa nebude dokonalé a vždy sa bude dať niečo po čase lepšie nakresliť, ale mení sa to.

Vkus je niečo, čo máme osobnostne dané a čo sa zároveň formuje štúdiom a umeleckými vzormi. Ako sa formoval váš umelecký vkus? A menil sa v čase?

Môj vkus sa niekde zmenil a niekde nie. Ak ide o tvorbu, väčšinou staviam na farebnosť. Snažím sa, aby výsledok pôsobil veselo a sviežo. Ale páči sa mi aj elegantnosť a jednoduchosť. Niekedy vyhľadávam farby, niekedy čistotu. Povedala by som, že tieto vkusy sa vo mne prirodzene striedajú.

Aký máte vzťah k súčasnému umeniu a moderným trendom v umení?

Možno to vyznie trošku sebecky, ale nestarám sa príliš o trendy. V maľovaní si idem po svojej línii. Ale čo sa týka plagátov, tak tam sa, samozrejme, veľmi rada inšpirujem, aby som nebola pozadu. Ale vždy skôr preferujem vlastný vkus a pocitovo tvorím vizuál.

Kresba a maľba sú predsa len iné ako grafické práce, o ktoré sa v Slove staráte. Ako si nachádzate vzťah k tejto práci? Ide to ľahko? Akým výzvam ste museli čeliť alebo stále čelíte?

Je pravdou, že grafika je oproti ručne maľovanej práci čisto technická vec. Aj keď pri oboch je na prvom mieste kreativita. Ale grafiku robím rada. Hlavne ak sa môžem postarať o to, ako niečo bude vyzerať. Je to však veľká zodpovednosť, ktorú si uvedomujem, a preto mám pred tým stále veľký rešpekt. Nie je to len klikanie. Sú to niekedy hodiny sedenia pri počítači. Grafik sa musí spoliehať na svoje oči, aby všetko sedelo tak, aby to pôsobilo príjemne. No niekedy, samozrejme, potrebujem aj poradiť. A preto som rada za svojich kolegov, ktorí mi vždy povedia svoj názor na náhľad. Či už časopisu, alebo plagátu. A čomu som čelila alebo čelím? Niekedy bojujem s programami. Stále sa vylepšujú a ja skúmam, čo všetko v sebe skrývajú. Ale verím, že časom a zvykom v tom budem postupne viac rasť.

Patríte k mladej generácii, a predsa tvoríte pre médium, kde je cieľová skupina vekovo veľmi neurčitá – od mladých ľudí po seniorov. Ako sa dá držať balans, teda byť vizuálne prijateľný naprieč generáciami?

Väčšinou sa snažím o jemnosť. Vložiť do toho moderné prvky, ale aby to nepôsobilo chaoticky. Nech je to farebne zladené a zároveň to vyzerá sviežo. Neviem, či sa vždy dá udržať balans, všetci máme iný vkus. Ale myslím si, že väčšinou sa zhodneme na vizuáli, ktorý pôsobí pozitívne. 🙂

O AI, grafike, vizuálnej identite a pod.

Na sociálnych sieťach vidíme záplavu plagátov vytvorených AI. Prečo ich neodporúčate? Čo by mal dobrý plagát obsahovať?

Sú to plagáty bez duše, bez osobného odkazu. Samozrejme, Al vie veľmi pomôcť, hlavne ušetriť čas. Už sa jej nevyhneme ani pred ňou neutečieme. Doba sa rýchlo mení. A je možno aj fajn, že je tu. Ale zase sú podľa mňa hranice, ktoré by sa mali pri tvorbe dodržiavať. Minimálne navrhnúť dizajn sám. Môžeš sa inšpirovať. Aj ja sa inšpirujem. No nie dať to celé spraviť za seba. Ale ak ju vieme správne používať, vie nám veľmi pomôcť. A tým má dnes človek v práci oproti iným väčší náskok.

V čom AI nikdy nenahradí človeka – živého grafika?

Al, samozrejme,nenahradí našu osobnosť, ale s našou prácou to už robí. No umelej inteligencii vždy bude chýbať to, čo máme len my. Skutočnú hodnotu, empatiu, dôveru, skúsenosti… A preto budeme mať na svete vždy svoje nezastupiteľné miesto.

Na prezentáciu akejkoľvek farnosti či organizácie je dôležitá vlastná vizuálna identita, niečo, podľa čoho je daná organizácia rozpoznateľná medzi tisíckami iných. Skúste našim čitateľom vysvetliť, na čo dbať pri svojej „vizuálnej prezentácii“?

Každá farnosť či organizácia potrebuje svoj jedinečný „odtlačok prsta“. Má byť zapamätateľná a jednotná. Má vyvolať emóciu. Nielen zvoliť dobrú farebnú paletu, ale ide aj o samotnú vizuálnu hierarchiu. Presné rozlíšenie, čo má byť pre diváka  povšimnuteľné ako prvé. A taktiež je dôležitá veková kategória. Čitateľné logo, typológia. Všetko, čo k tomu patrí, poukazuje na osobný charakter a možno aj tím, ktorý za tým celým je.

Záverečné všeličo

Čo vás okrem kreslenia a farbičiek zaujíma? Čo vy a vaše záľuby?

Okrem kreslenia milujem prírodu. Prechádzky a bicykel. S priateľom často chodíme na dlhšie trate. Vyhľadávam skôr tichšie a pokojnejšie miesta. Ale sem-tam neodmietnem ani nejaký koncert. 🙂

Čo vy a iné druhy umenia? Iní umelci? (knihy, filmy, tanec, divadlo, hudba….?)

Čo sa týka iného druhu umenia, rada počúvam hudbu. Počúvam všeličo. Od rapu, anglickej hudby, starých československých hitov až po talianske pesničky, ktoré nesmú v mojom playliste chýbať. To mi vždy spraví náladu. A ak ide o knihy, tak najradšej si prečítam niečo psychologické alebo motivačné. Siaham po nich asi pocitovo s myšlienkou: ,,Toto potrebujem počuť, pochopiť, vysvetliť. Tak túto knihu si beriem.“

Aké sú vaše umelecké sny?

Od strednej školy som túžila ísť na umelecký festival, ktorý sa každý rok koná v Prahe. Povedala som si, že ak budem pripravená s obrazmi a budem mať už nejakú väčšiu zbierku, tak tam pôjdem. Drží ma to dodnes. Možno ani nie konkrétne toto miesto, ale myšlienka predstaviť svoje obrazy. Môj umelecký sen je asi aspoň raz ukázať verejnosti moju tvorbu naživo. A či sa to podarí, uvidíme. Nechám sa aj ja prekvapiť. 🙂