Pri hľadaní hľadať zásadu

Štefan Bučko (66), slovenský herec, moderátor a recitátor, od r. 1981 člen činohry SND. Na Divadelnej fakulte VŠMU učí javiskovú reč a umelecký prednes. V roku 2008 získal Cenu Fra Angelica Rady KBS pre vzdelanie, vedu a kultúru, v roku 2013 Krištáľovú ružu – najvyššie česko-slovenské ocenenie za celoživotné majstrovské interpretovanie a šírenie poézie. S manželkou Adrienou Bartošovou majú dcéru vystupujúcu pod menom Andrea Bučko. Žijú v Bratislave.

Vyzerá to tak, že váš osobný aj profesijný profil sa vekom zdokonaľuje. Je to výsledok vašej vlastnej zámernej snahy alebo vás takto viedli a formovali predovšetkým ľudia okolo vás, životné okolnosti, Boh?

Všetko dokopy. Vždy som vedel, že chcem pracovať so slovom, ktoré bude vyrieknuté, ktorému budem vedieť dať obsah a zrozumiteľnosť. Keď si to takto nastavíte, veľmi ľahko prídete na to, že najbližšie k tomu je poézia v celej svojej šírke. Málokto si uvedomuje skutočnosť, že poézia je najstarší zaznamenaný písomný útvar. Ľudstvo už od prapočiatku svojho uvedomovania sa vyjadrovalo metaforicky, viazanou formou a prozaické diela vznikali až neskôr. Epos o Gilgamešovi, indické upanišády,  Lao-ć v čínskej poézii, egyptská poézia, v Európe Homér a neskôr latinskí básnici, veľa poézie nachádzame v Biblii – to všetko ma fascinovalo a chcel som  o tom vedieť  viac. A nielen vedieť, ale pokúsiť sa aj o jej interpretáciu a hľadať, samozrejme, i naše pôvodné zdroje od Proglasu až po súčasných básnikov. Na tejto ceste som stretol skvelé osobnosti. V prednese strýka Vila, Lacka Chudíka, Dušana Jamricha, Mariána Geišberga a ďalších, ale tou osobnosťou, ktorá ma naučila chápať rôzne metrické systémy a tvorivo sa v nich orientovať, bol Vilko Turčány. On ma zapálil pre Proglas, on ma zasväcoval do Danteho Božskej komédie, ktorú som potom celú nahral pre Rádio Devín, on ma naučil, ako interpretovať Hollého, a teraz to môžem odovzdávať svojim žiakom. Ako vidíte, vo všetkom vymenovanom je Boží princíp prítomný na najvyššiu mieru, pretože Dante a Hollý, a ďalší básnici, ktorých interpretujem, sú súčasťou môjho života a mojej hodnotovej orientácie.

Pochádzate z intelektuálnej rodiny, zo štyroch súrodencov, váš brat Ladislav je laickým misionárom, pokračovateľom práce profesora Krčméryho. V čom vás vaša rodina ovplyvnila najviac?

Rodičia nás odmalička viedli k viere. Najmä mama nám ju vedela sprostredkovať veľmi zrozumiteľne a pútavo. Nebolo to v tých časoch jednoduché, vieru sme praktizovali verejne a mama s otcom mali v práci problémy. Rovnako i my, keď sme študovali. So súrodencami sme vyrastali pri rodičoch vo veľmi stiesnených pomeroch v malom dvojizbovom byte, tak sme sa vždy veľmi tešili na prázdniny. Chodili sme niekedy až na mesiac na vidiek do otcovho rodiska a tam sme zažívali krásne chvíle. Tety a strýko si nás porozdeľovali a ja som vďačný, že som mohol zakúsiť, ako sa v takých pomeroch žilo. Pomáhal som na poli, dojil som, bol som aj pri pôrode teliatka, zažíval som, ako sa ľudia vedia postarať o živobytie, ako si vážia túto možnosť a ako sú Bohu vďační za všetko. Tam som si aj zlomil ruku, keď som išiel na pôjd po seno a stúpil som do medzery medzi doskami, a spadol z trojmetrovej výšky. Časť druhého mesiaca prázdnin som potom trávil na Smolenickom zámku, lebo otec bol vedcom a zámok vedci mohli využívať na kongresy, ale aj na odpočinok. Keď sme hrali volejbal, bol som najlepším smečiarom, lebo sadrou obalená ruka bola v údere do lopty bezkonkurenčná 😊. S bratom Lackom sme chodievali na túry a on bol taký húževnatý, že keď sme zo Starých hôr kráčali po kopcoch na Donovaly a ja som už nevládal, tlačil ma pred sebou. Keď sme pod sebou zazreli obydlia, povedal, nech už zídem dole počkám ho v pohostinstve, kým si on ešte vyjde na kopec Zvolen. Vedeli sme si s bratmi vždy pomôcť, hlavne vtedy, keď sa niekto z nás ocitol v kríze – a tých bolo takisto dosť.

Rovnako súdržnú a krásnu rodinu sa podarilo vytvoriť aj vám. Vaša manželka Adriena je známa džezová speváčka, dcéra Andrea zdedila vaše herecké aj manželkine hudobné talenty. Ako sa žije v rodine plnej spevu a umenia?

Príjemne. Som veľmi vďačný za svoju malú rodinku. Obe moje dámy komponujú, klavír znie veľmi často, Adrienka hosťuje aj s viacerými zoskupeniami, špičkovými muzikantmi, cvičia u nás a potom si ich už s pôžitkom vypočujem na koncerte. Andrejka je dramaturgička na Novej scéne, ale s Dominikou Kavaschovou majú divadelno-hudobný projekt Morena, o ktorý je veľký záujem. Andrejka sa venuje i scénickej hudbe a vlastnej tvorbe, ktorá nás oboch svojou hĺbkou veľmi dojíma. A z času na čas máme i spoločné hudobno-poetické podujatia v Teatre Colorate alebo v Pálffyho paláci. Vždy nás poteší, ak nás pozvú s týmto programom aj mimo Bratislavy.

Prežívame veľkonočný čas, ktorý sa síce končí radostným vzkriesením, ale predchádza ho smútok a utrpenie. Vianoce s nevinným betlehemským dieťaťom azda majú schopnosť dodať ľuďom silu, vzbudiť v nich nehu, lásku, vieru. Čo vám osobne však pomáha nestratiť nádej uprostred ťažkostí?

Nádeji predchádza viera a ak ju človek dostatočne živí, vie, že nádej je s ňou úzko spojená. Ale je úplne normálne, ak prechádzame vnútornými krízami a ťažko dolujeme v sebe schopnosť vyrovnať sa s nimi. Osvedčilo sa mi vždy nejako začať. Urobiť prvý krok, potom pridať druhý. Keď som pred pár rokmi išiel na Gerlach a stál som pod Velickou próbou, myslel som si, že to nedám. Povedal som si: sústreď sa len na najbližší krok. A tak sme stúpali, a v hlave som mal len ten najbližší krok. Netrvalo dlho a boli sme hore. Takže neskúšať problém vidieť vcelku pred sebou, ale deliť si ho na menšie kúsky, a tie postupne riešiť. A v modlitbe sa upokojiť.

Veľká noc v rodine so štyrmi chlapcami musela byť pekná… 😊

Určite áno. Veľkonočné tríduum, ktoré sme prežívali na bohoslužbách, vystriedal pondelok. Naša mama ako jediná žena v našej domácnosti si to hneď ráno odtrpela, ale bola pripravená tak, že mala vždy naporúdzi prezlečenie. Potom sme sa všetci bratia rozutekali za svojimi kamarátkami a mama sa len strachovala, aby sme neprišli domov potrundžení.

Od interpretácií básní ste prešli aj k ich tvorbe, v ktorej ja osobne cítim takú trochu srdce hladiacu rúfusovskú poetiku. Čo vás primälo písať verše?

Prišlo to náhle, keď som si uvedomil, že môj repertoár, ktorý bol zostavený z diel mojich obľúbených básnikov, mi už nestačí. Chcel som sa vyvravieť zo svojich tém, ktoré som inde nenachádzal. Tak som začal nesmelo skladať kratšie rýmované útvary štyri krát štyri verše, a tie som postupne pridával do svojho repertoáru a ponúkal na svojich vystúpeniach. Ľudia prichádzali za mnou a pýtali sa, čo sú to za básne, pri ktorých som neuviedol autora, lebo ich veľmi zaujali. To ma povzbudilo a keď ich už bolo viac, mi Adrienka povedala, že by som to mal vydať v zbierke. Tá vyšla vo vydavateľstve Petrus a bola hneď rozchytaná, tak sme museli urobiť reedíciu, a tá je už tiež preč. Dopyt pretrváva, ale už sa hanbím robiť tretie vydanie. Mám nové básne – ešte nie na samostatnú zbierku –, ale už si ich vkladám do repertoáru.

V minulom roku ste pre Spolok svätého Vojtecha načítali state zo Svätého písma. Ktorá biblická kniha alebo časť z nej je vám najbližšia alebo ktorá sa takpovediac najviac rýmuje s vašou dušou?

Bola to nádherná práca. S Jankom Gallovičom, Jožom Šimonovičom, Michaelou Čobejovou a Slávkou Halčákovou sme narozprávali celú Bibliu. Mne sa ušlo vyše 800 strán textu zo Starého i Nového zákona v devätnástich knihách, čo je asi 50 hodín počúvania. Ťažko je vybrať jednu. Ale blízko k poézii majú moje obľúbené múdroslovné knihy, ktoré sú veľmi poučné a radu pre seba si tam nájde každý. A to sú Kniha prísloví a Kniha Sirachovcova, a z Nového zákona Evanjelium podľa sv. Jána.

Štefan Bučko: JHVH
Zabudol som, že som sa mal pýtať,
keď som hľadal správnu odpoveď.
Odpoveď vraj v otázke je skrytá,
takže vlastne odpovedí niet.
Nespomenul som si, že aj potom,
keď sa na to pozriem zozadu,
je to napokon vždy stále o tom
– pri hľadaní hľadať zásadu.
Skúsenosť je zrejme neprenosná,
vždy len balansuješ nad sebou.
Ak ťa jasná výzva zdurí zo sna,
nahradíš ju vďačne placebom.
Chýba vôľa siahnuť na dno seba!
Vyvrhnúť von špinu, pomyje!
Aby sa nám zjavil kúsok neba
a v ňom pravda. O Tom, ktorý je.