V priestore Boha

Počuli ste o tom pomätencovi z Nietscheho Radostnej vedy, ktorý za jasného dopoludnia zažal lampáš, behal po trhovisku a na posmech všetkých volal: „Hľadám Boha, hľadám Boha! Kam sa podel Boh?“ Aby im vzápätí sám odpovedal: „My sme ho usmrtili – vy a ja. My všetci sme jeho vrahovia.“ Presne toto mi prebleslo mysľou, sotva sme prešli pár krokov. V Starom Smokovci sme sa totiž nedopatrením vydali na Peknú vyhliadku opačným smerom a ocitli sa tvárou v tvár majestátnemu krížu, vyvrcholeniu kalvárie, krížovej cesty Krista, na ktorom chýbal. Znepokojivé torzá priklincovaných rúk a nôh ako výkričník nášho činu – usmrtili sme ho –, ale chýbajúce vzkriesené telo, ktoré dáva nádej… Strastiplná Kristova kalvária je v Tatrách zachytená symbolicky, náznakovo, modernisticky.

Kalvárie sú obvykle stavané do kopca, aby človek putovaním po ich zastaveniach fyzicky pocítil ťarchu Kristovho utrpenia; krížová cesta na Peknú vyhliadku je však skôr ľahkou prechádzkou v krásnom a (na rozdiel od neďalekého rušného Hrebienka plného turistov) tichom prostredí. Hoci je zastrešená požehnaním Spišskej diecézy, stojí na súkromných pozemkoch a nejde v prvom pláne o cirkevný objekt, skôr o umeleckú výpoveď. Vytvorili ju profesionálni sochári z Poľska a Slovenska v rokoch 2010 – 2015 ako poctu svojim veľhorám aj vlastnému vzťahu k pašiovým udalostiam. Realizácia súboru sa uskutočnila pri príležitosti každoročne konaného jesenného sochárskeho sympózia s názvom Umelci Tatrám. Jednotlivé zastavenia sú stvárnené netradične, keď som tam pred časom bola ja, miestami bol problém identifikovať ich, zvlášť ak popisné tabuľky chýbali alebo boli poškodené. Rovnako ma zneistili aj samotné umelecké výtvory – boli poznačené počasím a terénom, na ktorom stoja, ošľahané vetrom a dažďom, niektoré demontované. V kútiku duše som dúfala, že len preto, aby boli zrekonštruované a nanovo osadené. Stalo sa. Po vyše desiatich rokoch existencie bola kalvária kompletne obnovená a 1. septembra 2025 slávnostne posvätená spišským diecéznym biskupom Mons. Františkom Trstenským.

Krížová cesta na Peknú vyhliadku v Tatrách má svoju zvláštnu charizmatickú atmosféru. Ak sa vydáte tým správnym smerom, môžete sa občerstviť pri prameni Smokoveckej kyselky s liečivou vodou a cestu zakončiť pri altánku s výhľadom na Starý Smokovec. A pri jednotlivých zastaveniach vnímať nielen umelecké stvárnenie Kristovej bolestnej Via Dolorosy, ale precítiť jeho utrpenie aj vnútornou kontempláciou. Tú podporuje skutočnosť, že zastavenia nie sú naturalistickým obrazom, ktorý doslovisticky vypovedá o historických skutočnostiach, ale metaforou, ktorá povznáša. Sú vytvorené prevažne z dreva, z tatranskej žuly, v menšej miere s doplnkami z kovu. Ich autormi sú muži, s výnimkou štvrtého zastavenia, kde sa Ježiš stretáva so svojou Matkou Máriou, ktorého autorkou je akademická sochárka Jaroslava Šicková. Puknutý kúsok dreva s modrou mariánskou farbou v pukline a kameňom evokujúcim srdce, ktoré sa musí na chvíľu stať podobným, aby to prežilo, odhaľuje vnútorný súvis Ježišovho údelu na kalvárii s údelom jeho božskej Matky. Podobne pôsobivé sú aj znázornenia Ježišových pádov pod krížom – ten tretí znázorňujú až dva kríže – jeden zostáva so všetkou vznešenosťou víťaza stáť, druhý iba ako jeho rám padá na zem; pod tým druhým niekto z kameňov pod krížom vyskladal srdce. Možno sa chcel spolupodieľať na diele, možno len vyjadril svoj pocit. Voľne v prírode situované scény vzbudzujú ilúziu, že sa osobne stávame súčasťou deja, že hranica medzi utrpením Ježiša Krista a tým, ktoré si nesieme hlboko v sebe, sa prelína, že vo všetkých ťažkostiach môžeme aj my nachádzať spásny rozmer.

Kalvárie majú predovšetkým duchovný význam a hoci sú netypicky riešené, ako v prípade tej tatranskej, stávajú sa samotnou svojou filozofiou sakrálnym priestorom, „obrazom osi sveta, teda stredu Zeme, energetického centra všetkého života, miestom Boha, prvotného tvorivého princípu“ (porov. J. Campbell: Tisíc tvárí hrdinu). Sú obrazom kultúry krajiny, svedectvom duchovného odkazu svojich tvorcov, preto sa ich oplatí navštíviť a spoznať. A v Tatrách získate aj malý bonus navyše – umelecké výjavy sú umocnené dokonalou symbiózou, poetickým súznením s okolitou prírodnou scenériou a pôsobivými výhľadmi na Vysoké Tatry od Končistej cez Gerlach až po Lomnický štít.