ABÚ na teambuildingu

Čo sme zažili?

Stretnutie s naším sprievodcom Romanom Blaškom – lektorom, správcom skautskej kanónie, ktorý zároveň spolupracuje s diecéznym archívom na historických výskumoch a sprevádza návštevy po Kapitule. Zahrnul nás takým množstvom zaujímavých informácií a príbehov o každej maľbe a každom obraze, že poniektorí sme už časom takmer prestávali vnímať, aby nás história dočista neodtrhla z reálneho sveta. 🙂 Dejiny a artefakty Spišskej Kapituly, Spišského biskupstva i katedrály nám priblížil do najmenších detailov, takže duše milovníkov histórie i zvedavcov boli nasýtené nadmieru.
Stretli sme sa aj s miestnym biskupom Františkom Trstenským, nesmierne sympatickým, usmievavým a neformálnym. Priateľsky sa zvítal s naším vladykom Jonášom, protosynkelom Markom a osobne i so všetkými ostatnými, daroval nám brožúrku zamyslení k nedeľným evanjeliám, ktorej je autorom, a pozval nás na oslavy 250. výročia existencie Spišského biskupstva, ktorým diecéza aktuálne žije.
Aula biskupov, v ktorej sme sa stretli, bola už pripravená na vystúpenie experimentálneho divadla Exteatro z Kežmarku, ktoré tu 17. – 19. septembra odohrá tri večerné predstavenia s názvom Spišské kapitoly 1776. Vstupy budú každých 20 minút, predstavenie bude trvať dve hodiny, a autentické priestory, hudba, spev, svetelný dizajn a inscenované dramatické situácie sľubujú skutočne unikátny zážitok. Ak by ste mali záujem a šťastie na posledné voľné miesta, skúste sa pozrieť na stránku 1776.sk – vstup je zdarma, no rezervácia je nevyhnutná. A jedinečný priestor „slovenského Vatikánu“ stojí zato. 🙂

Čo sme videli?

Náš usmievavý sprievodca Roman nás previedol všetkými prístupnými časťami od Auly biskupov cez biskupskú kaplnku (ktorá vraj pre ťaživé témy zobrazené na maľbách stien pôsobí na návštevníkov vážne, ponuro či pesimisticky – to si povedali aj viacerí z nás 🙂 , pamätnú izbu biskupa Vojtaššáka, Salónik Zvestovania s unikátnymi secesnými lustrami na svietiplyn, Zelený salónik s tmavými stenami, ktorý si dal ako poľovnícky salón s výhľadom na Spišský hrad a Branisko (vtedy ešte nezalesnené) zariadiť milovník prírody biskup Sečéni, Salónik Márie Terézie s nádherným vysokým benátskym zrkadlom, ktorý bol vyzdobený na počesť návštevy panovníčky (tá však napokon neprišla), až po biskupský chrám – Katedrálu sv. Martina.
Tam sme navštívili obrovskú zasklenú historickú knižnicu a kamenným točitým schodiskom vyšli do južného podvežia – lapidária. Nachádza sa tam kamenná skulptúra ležiaceho leva s otvorenou knihou medzi labami Leo albus z 13. storočia, čo je pravdepodobne najstaršia románska kameňosochárska plastika na Slovensku. Vyšli sme aj na najvyššiu organovú emporu na Slovensku – chór, z ktorého sa vám pri pohľade na zem zakrúti hlava. A možno pobaví zrkadlo na stene, nastavené v takom uhle, aby organista videl, čo sa deje pod ním. Sprievodca Roman hovorí, že akustika je tu taká dokonalá, že aj mierna hlasitosť reči je dobre počuteľná až dole pri oltári.
Pomerne stiesnene pôsobí ďalšie hodnoverné miesto chrámu – prázdny neveľký kamenný priestor, kde bol kedysi súkromný archív Spišskej Kapituly. Ťažké dvere boli v podstate nedobytné a ak ich mních navyše zvnútra podoprel podperou, šanca dostať sa dnu bola takmer vylúčená a archív zostal v bezpečí. Kvôli bezpečnosti bol zákaz vstupovať dovnútra so sviečkami či fakľami, takže archivári museli byť natoľko zdatní, aby sa vedeli medzi spismi orientovať aj potme.
Z vrchných častí katedrály sme sa premiestnili do podzemia a navštívili kryptu, kde sa okrem iných nachádza aj hrobka biskupa Vojtaššáka s presklenou stenou, cez ktorú vidno rakvu zosnulého. Prebehlo mi mysľou, že asi naozaj nepotrebujem vidieť všetko. 🙂
Po obede sme navštívili Spišské diecézne múzeum so zbierkou starých graduálov a historických pečatí, a s expozíciou faksimilnej kópie Turínskeho plátna, replík nástrojov Kristovho mučenia i tridsiatich týrskych šekelov – sumy Ježišovej zrady. Osobne ma pobavila hus sv. Martina s vypreparovaným pštrosím vajcom uprostred z prvej polovice 17. storočia. Sprievodca Roman vysvetlil, že išlo o nádobu na vodu na umývanie rúk pri liturgii. A v tvare husi preto, lebo hus je jedným z atribútov sv. Martina. Podľa legendy totiž práve husi gáganím odhalili svätca, ktorý sa medzi ne ukryl, keď ho chceli proti jeho vôli spraviť biskupom.
Renováciou pivníc vznikla v múzeu aj moderná multimediálna expozícia s 3D grafickým modelom Spišského kapitulného kostola, ktorý ukazuje zmeny objektu v priebehu rokov, a hologramom prepošta v životnej veľkosti, ktorý interaguje s návštevníkmi. Nás bolo naňho asi priveľa, pretože spočiatku na naše výzvy nereagoval a chvíľu mu trvalo, kým sa zorientoval a prihovoril. 🙂

Čo sme sa dozvedeli?

Z pútavého rozprávania Romana Blaška všeličo. Napríklad to, že Mária Terézia kedysi využila sedisvakanciu na ostrihomskom stolci a napriek protestom Ostrihomu urobila na podnet Adama Františka Kollára návrh na rozdelenie Ostrihomského biskupstva na tri časti – a jedným z nich sa stalo Spišské biskupstvo.
Že prvým spišským biskupom bol Karol Salbek zo Sedmohradska.
Že biskupská kaplnka bola kedysi baštou opevnenia.
Že v záhrade na Spišskej Kapitule pestovali už v rokoch 1740 – 1744 vlastné citrusy.
Že Vrch sv. Martina spolu s Vrchom sv. Juraja (ktorý je v Spišskej Sobote) sú najstaršie miesta na Slovensku späté s kresťanským kultom.
Že pôvodný krov Chrámu sv. Martina pochádza z roku 1450.
Že v chráme sa pôvodne nachádzalo trinásť oltárov, neskôr boli pribudované ďalšie, a ten najstarší je Oltár Zosnutia Panny Márie z roku 1470.
Že v knižnici sú uschované aj módne dobové časopisy a keď sa výskumníci čudovali, načo bolo kanonikom poznať strihy krinolín, prišli na to, že v strede týchto časopisov boli pravidelne uverejňované strihy liturgických rúch. 🙂
Že pohrebné štíty šľachticov na stenách katedrály sa nazývajú montuáriá a boli predchodcami dnešných pohrebných vencov – niesli sa pred rakvou a sú to originálne štíty šľachticov pochovaných na Kapitule.
Že pod podlahou celej katedrály sú hrobky a hroby, ale od tejto praxe pochovávania sa už upustilo a pochováva sa už len na cintorínoch.
Že najstaršou vecou v múzeu je odtlačok pečate zhruba z rokov 1220 – 1230 a v katedrále náušnice (tzv. záušničky, pretože sa upevňovali za ucho) z roku 1171, ktoré sa našli v hrobe pri nedávnom archeologickom výskume v rokoch 2010 – 2015.
A že na trávniku pred katedrálou sa natáčala scéna popravy hlavného hrdinu z trojdielneho televízneho filmu Adam Šangala. 🙂

Čo sme robili?

Počúvali, pozerali, fotili, pýtali sa… V biskupskej kaplnke sa pomodlili modlitbu tretej hodinky, v katedrále zaspievali Panne Márii Pod tvoju milosť. A na obede pri fantastickej paradajkovej polievke a sumčekovi na zelenine „teambuildingovali“. A občas sa prepletali pomedzi kvapky dažďa. Na záver vladyka odovzdal sprievodcovi Romanovi malý dar ako poďakovanie a zaspieval spolu s ostatnými Mnoho rokov…

A čo sa nám na tom páčilo?

„Je to miesto blízke môjmu srdcu, môj rodný kraj, ale aj sprievodca bol skvelý – dozvedel som sa mnohé veci, ktoré som doteraz nevedel. Bolo pre mňa napríklad milým prekvapením nájsť starosloviensky nápis na mitre otca biskupa Vojtaššáka v izbe, kde bol osem mesiacov zatvorený. V katedrále som bol už veľakrát, no až teraz som sa prvýkrát dostal na vežu, do zvonice, k archívom… A tým, že sa nám venoval pán Roman, odborník, bola to naozaj dobrá strava pre intelektuálny hlad.“ 🙂 (vladyka Jonáš)

„Tým, že aj ja som tu vo svojom rodisku, mnohé veci sú mi známe od detstva. No boli sme aj na miestach, kde som bol prvýkrát v živote, hoci ja som sa tu na Spišskej Kapitule ako malý chlapec hral a v katedrále miništroval. A tú červenú mitru, ktorú majú v múzeu a o ktorej hovorili, že je to mitra pomocného biskupa Barnáša, som kedysi používal, keď som hral Mikuláša. 🙂 Poznal som aj biskupský úrad, lebo som tu navštevoval rehoľné sestričky a vtedajší kapitulný vikár (lebo za socializmu tu ešte nebol biskup) Štefan Garaj ma v katedrále birmoval. Samozrejme, je to tu už trocha zmenené. Ale napríklad na ten archív si vôbec nespomínam a aj tým točitým schodiskom som išiel prvýkrát, to nikdy nebolo sprístupnené.“ (Marko Durlák)

„Veľmi ma očarila história tohto prekrásneho miesta. Prekvapilo ma, že je to také starobylé a že sa tu zachovalo toľko vzácnych vecí.“ (Tatiana Špesová)

„Dejiny Spiša sú popretkávané aj s našou Gréckokatolíckou cirkvou, ale niektoré historické fakty boli aj pre mňa veľmi zaujímavé. Hlavne život Cirkvi v rámci Kapituly. Bolo fascinujúce, ako to postupne napredovalo, a veľmi zaujímavá bola prestavba chrámu – ako to riešili, ako sa s tým trápili.“ (Peter Jambor)

„Zaujalo ma to, akú mali pôvodnú výbavu biskupstva, nábytok, mobiliár. Ako vravel ten pán, keď prídeš na nejaký zámok, majú tam nazbierané veci zo všelikade. Tu majú všetko pôvodné, svoje, malo to dušu.“ (Michal Dráb)

„Spišskú Kapitulu som naposledy videla tuším ešte v čase, keď sme tam boli na návšteve u Jiřího Novotného, ktorý nás kedysi učil na Gréckokatolíckej bohosloveckej fakulte v Prešove. Odvtedy sa tam dosť veľa zmenilo a vynovilo. Dnešný teambuilding hodnotím ako pozitívny, informáciami nabitý deň s ľuďmi, s ktorými sa inak stretávam iba v práci. Oceňujem hlavne milé, neformálne prijatie biskupa Trstenského a predovšetkým erudovaný historický prehľad pána, ktorý nás po celý čas sprevádzal a ochotne, a kvalifikovane odpovedal na všetky naše otázky. Ak k celému dňu prirátam kvantum informácií v krátkom čase, upršané, nízkotlakové počasie, množstvo prekonaných schodov a mierne unavené tváre kolegov po dobrom obede, konštatujem, že náš počiatočný teambuilding sa na záver plynule premenil tak trocha na teamdestroying.“ 🙂 (Eva Sopková)

„Dozvedel som sa veľa nových, zaujímavých vecí, bolo to veľmi milé a poučné. A som veľmi rád, že som mohol stráviť so svojimi kolegami dnešný deň. Užil som si to.“ (Ján Pačesa)