Divadlo pod Tatrami

Otvoriť v dnešnej dobe kamenné divadlo vyzerá ako dosť veľký risk. Tým skôr v meste, ktoré je vďaka blízkosti Tatier i svojmu dlhoročnému primátorovi (bývalému medzinárodnému hokejovému rozhodcovi) vnímané skôr športovo. Máte k Popradu nejaký osobitý vzťah alebo vyšla táto iniciatíva skôr z tamojších kultúrnych kruhov?

Poprad je druhé najväčšie mesto v Prešovskom kraji a zároveň brána do Tatier, kam mieria každoročne tisícky návštevníkov. V meste doteraz kontinuálne žiadne profesionálne divadlo nepôsobilo. Budujeme model mestského divadla s programovou štruktúrou, ktorá by oslovila vekovo čo najširší okruh divákov. Práve toto vnímame ako výhodu – že mesto a jeho okolie je v dobrej športovej kondícii, menej však umeleckej, takže založením divadla nevstupujeme do konkurenčného prostredia.

Podobne ako v Prešove, ani v Poprade ste sa neuspokojili s jednoduchou javiskovou sálou, ale vytvárate veľkorysejší priestor. Čo všetko v ňom nájdeme?

V budove divadla je veľká sála s kapacitou 164 miest, štúdio s kapacitou asi 80 miest a letná scéna pre 150 divákov. Súčasťou je divadelná kaviareň, ktorá bude otvorená denne.

Nájsť alebo postaviť budovu nemusí byť až také náročné, naplniť ju kvalitným obsahom je asi ťažší oriešok. Mali, a hlavne naplnili ste svoju víziu ohľadne personálneho obsadenia divadla?

Samotná kompletná rekonštrukcia budovy bývalého kina Máj bola náročná, tak časovo, ako aj finančne. Rovnako veľkou výzvou je tvorba dramaturgie. Jej príprave sa venujeme už viac ako dva roky. Budujeme stály herecký súbor, ktorý má v súčasnosti šesť hercov a pracuje pod vedením umeleckej šéfky Ely Lehotskej (ktorá je súčasne herečkou súboru) a dramaturgičky a režisérky Jany Ovšonkovej. Oslovili sme aj režiséra a scenáristu Romana Olekšáka, ktorý napísal a zrežíroval prvú inscenáciu pre Divadlo Poprad. Pripravujeme ďalšie spolupráce – so scenáristom Petrom Pavlacom, s režisérom Robom Horňákom, českými režisérmi Jiřím Jelínkom a Pavlom Gejgušom a ďalšími.

Prvú divadelnú sezónu ste otvorili symbolicky hrou Zažiť Poprad a zomrieť o prvom židovskom ženskom transporte z Popradu do nacistických koncentračných táborov. Splnila samotná hra i reakcia popradského publika vaše očakávania?

Máme za sebou prvú a druhú premiéru. Téma je náročná, pretože hovorí o porušení jedného  z najzásadnejších ľudských práv, práva na život. Každá vyspelá spoločnosť má povinnosť ho rešpektovať. Roman Olekšák sa rozhodol venovať pozornosť tejto téme, ktorú ako rodený Popradčan považuje za zásadnú, a my sme to rešpektovali. Spracoval ju v štýle doku-drámy. Veľa času venoval podrobnému štúdiu materiálov, konzultoval s historikmi. Jazyk, ktorý zvolil, je plný humoru, irónie a zveličenia, ktoré stoja v ostrom kontraste k intimite a tragike. O téme treba hovoriť preto, aby sa už nikdy nezopakovala. Predstavenie budeme hrať aj pre stredoškolákov, bude rozšírené o lektorské úvody a diskusie. Prvé reakcie sú živé, a to je dobre, lebo aj tieto polohy má divadlo prinášať – nielen zabávať, ale aj vyzývať k zamysleniam a kladeniu otázok.

S čím ešte sa môžu diváci v Poprade stretnúť do konca tohto roka?

Pripravujeme bohatý program, keďže do Popradu prinášame aj časť repertoáru Divadla Viola. Inscenácie upravujeme pre potreby nového priestoru a s novým obsadením. Veľkú radosť máme z nového naštudovania autorskej hry Kamila Žišku Udri pastiera, ktorá približuje pohnutý osud blahoslaveného gréckokatolíckeho biskupa P. P. Gojdiča. Obnovená premiéra sa uskutoční už 24. októbra. V tom istom mesiaci pribudne do repertoáru aj úplne nová inscenácia O Štoplíkovi. Sumárne povedané, chystáme programy pre najmenších divákov, predstavenia pre rodiny s deťmi a inscenácie pre dospelých a dospievajúcich. Samostatnú dramaturgickú líniu máme pripravenú aj pre školy.