Najčítanejšie udalosti

Vysviacka čteca? Aj takto sa obnovuje tradícia Cirkvi

Obsah
Dostala som zvláštnu pozvánku. Môj kamarát Michal Glevaňák mal prijať v Chráme Povýšenia sv. Kríža v Prešove-Sekčove z rúk arcibiskupa metropolitu Jonáša Maxima vysvätenie za čteca.

Kňazské a diakonské vysviacky poznám, o vysviacke na čteca toho veľa neviem, takže do chrámu som kráčala skôr zvedavá ako s náležitým nábožným úmyslom. 🙂 Podvedomo som očakávala „obyčajnú mimonedeľnú“ liturgiu, no štrnásť kňazov a dvaja diakoni pri oltári, chrám do posledného miesta obsadený a spev chrámového zboru naznačovali, že sa tu bude konať naozajstná slávnosť.

Ako by aj nie. Služba čteca patrí medzi najstaršie cirkevné služby, ktorých pôvod siaha až do apoštolských čias. Jej poslaním bolo od počiatkov Cirkvi verejne ohlasovať Božie slovo počas liturgického zhromaždenia a sprostredkovať veriacim živý hlas Svätého písma.

Úpadok služby čteca

V priebehu dejín sa však postavenie čteca  postupne menilo, v našom karpatskom prostredí najmä vplyvom Západu a latinizácie cirkevného života. Na Západe sa nižšie svätenia stávali etapou prípravy kandidátov na kňazstvo, čo ovplyvnilo aj mnohé východné katolícke cirkvi, no úlohu tu zohrali aj ďalšie faktory, najmä rozvoj siete farských škôl a postavenia kantorov – učiteľov, spoločenské zmeny 19. a 20. storočia a prenasledovanie Cirkvi počas totalitného režimu. Výsledkom bolo, že ustanovení čteci sa vo farnostiach vyskytovali čoraz zriedkavejšie a ich liturgické úlohy postupne preberali kantori alebo samotní kňazi.

Reštart

Po Druhom vatikánskom koncile a výzve dekrétu Orientalium Ecclesiarum pre východné katolícke cirkvi, aby verne zachovávali a obnovovali vlastné liturgické dedičstvo, sa autentické tradície Východu začali nanovo uvádzať do života tam, kde zanikli alebo boli oslabené. Obnova služby čteca tak nepredstavuje zavádzanie novoty, ale návrat k pôvodnej ekleziálnej praxi prvotnej Cirkvi.

Čtec a jeho poslanie

Vo východnej tradícii sa čtectvo postupne zaradilo medzi nižšie svätenia. Kandidát prijíma podstrihnutie, je oblečený do krátkeho felónu a dostáva apoštolár ako znak poverenia ohlasovať Božie slovo. Jeho služba predpokladá hlbokú znalosť Svätého písma, liturgickú formáciu, poznanie typikonu, kultivovaný liturgický prednes, znalosť cirkevného spevu aj trvalé vzdelávanie.

Čtectvo očami Michala

Po slávnosti, počas následného agapé som bola zvedavá na motiváciu samotného novoustanoveného čteca.

Prečo si sa vlastne rozhodol takto posvätiť službu, ktorú tak či tak vykonávaš už 27 rokov?

Kedysi som strávil pár rokov v seminári, ale je to už približne 26 rokov, čo som z neho odišiel. Môžem povedať, že v každom človeku do istej miery dozrieva povolanie. A keďže som sa celý ten čas pohyboval medzi bohoslovcami a medzi kňazmi, možno napokon prišiel ten správny čas. Lebo ako hovorí jeden cirkevný otec – ak sa ťa raz Pán dotkne, bude to v tebe tlieť ako plamienok v pahrebe. A možno som bol celý ten čas nespokojný s tým, že niečo tam stále plápolalo, plápolalo, a ja som nevedel čo s tým. Cítil som sa ako Jakub, ktorý zápasí s Bohom hlava-nehlava, až sa ma Boh musel dotknúť takýmto spôsobom.

Ako si teda v tomto boji kapituloval? 🙂

Napísal som žiadosť. Najskôr svojmu farárovi a keď súhlasil, povedal som si: Ups, asi to už začína byť vážne. On to posunul vladykovi a nechali sme to plynúť. Trvalo to asi mesiac, kým sa to administratívne spracovalo, a teraz som sa oficiálne stal čtecom pre našu sekčovskú farnosť.

Oficiálne ustanovených čtecov zatiaľ u nás veľa nie je. Kým si sa teda inšpiroval?

Ja som sa rozhodol pre službu čteca hlavne kvôli tomu, že som občas alergický na to, keď nepočujem v chráme Božie slovo zreteľne. Snažil som sa tomu nejako venovať, nejako správne to načítavať, robil som dvanásť rokov divadlo, ktoré mi v tom pomohlo. Veľkými vzormi mi boli herci ako Gustáv Valach alebo pán Ladislav Chudík, českí herci Radovan Lukavský či Václav Moravec  – oni do Božieho slova neprenášali seba, nebolo cítiť, že to hrajú alebo čítajú herci, bolo to jednoducho iba zrozumiteľné slovo Božie. U nás sa to niekedy robí vokálne, jedným tónom, pritom pri Pavlových vetách, ktoré sú vlastne antické a veľmi zložité, treba dať správny dôraz na slová, vedieť sa správne nadýchnuť, aby boli pochopené správne. U nás, keď sa číta apoštolár, väčšinou ľudia spia.

Službu čteca teda môžeš vykonávať iba na Sekčove alebo kdekoľvek v rámci našej Cirkvi?

Kdekoľvek. Ale toto rúcho, ktoré som dnes dostal, môžem nosiť iba v chráme. Je znakom toho, že naša Gréckokatolícka cirkev sa snaží obnoviť tradíciu udeľovania takzvanej chirotézie, rukopoloženia alebo podstrihnutia aj ľuďom, ktorí nemusia mať teologické vzdelanie, ale boli určení na určitú službu v Cirkvi. Pri tejto chirotézii som bol okrem čteca ustanovený aj za svieconosiča a speváka – lektora.

Čo si toto „trojsvätenie“ odteraz od teba vyžaduje?

Biskup ma dnes ustanovil na to, že som vlastne farská trúba :). Aby bolo Božie slovo počuť. Robil som to aj celé roky doteraz, len teraz ma biskup vyčlenil z laického stavu a uviedol do stavu duchovného, klerikálneho. Kantor alebo čtec tým, že prednáša Božie slová, by sa mal aj modliť. A Božie slovo, ktoré hlási ako tá trúba (myslím v pozitívnom zmysle slova), by sa malo odrážať na tom, ako žije. A zároveň má sprevádzať ľudí svojou modlitbou. A to bude najťažší zápas.

Zdieľať článok:
Facebook
WhatsApp
Email

S nami - Komunita priateľov

Moja záložka

Počet článkov na neskôr: 0