Výročie tatranskej kaplnky

Túto kaplnku zasvätenú Presvätej Bohorodičke posvätil pred desiatimi rokmi (1. júla 2015) vladyka Ján Babjak SJ, vtedajší prešovský arcibiskup metropolita. Jubilejným oslavám 10. výročia predsedal vladyka Jonáš Maxim, prešovský arcibiskup metropolita, spolu s ním slávil svätú liturgiu aj spišský diecézny biskup František Trstenský a mnohí kňazi z okolia i sympatizanti myšlienky.

Kaplnka sa nachádza v historickej budove kultúrnej pamiatky Encián, v ktorej sa nachádza aj Galéria Encián a vyhliadková veža. Myšlienku i samotnú realizáciu spojenú s viac ako desaťročnou údržbou má na svojich pleciach Patrik Kolesár. Bol v Dolomitoch v Taliansku a tam videl, že v dolinách sú kaplnky so stálou službou. Jednoducho sa rozhodol, že aj vrchári v Tatrách by mohli mať v doline kaplnku. Keď sa mu to pre platnú legislatívu nepodarilo zrealizovať v skalnatej doline, rozhodol sa nájsť kaplnke priestory na vrchole lanovky Skalnaté pleso. Svoj zámer predostrel otcovi Miroslavovi Bartošovi, ktorý bol v tom čase farárom farnosti Poprad. Ten sa pre jeho nápad zapálil a poveril Patrika návštevou arcibiskupského úradu. Vladyka Ján si nápad vypočul, minútu premýšľal a rozhodol sa túto iniciatívu podporiť. Podľa slov z posviacky, vladyka s veľkou radosťou privítal myšlienku zriadiť na tomto mieste kaplnku, pretože aj sem ľudia prichádzajú vo veľkom počte, obdivujú krásu hôr a je dobré, keď tu budú môcť objaviť aj krásu svojej duše.

Pôvodná vízia je, aby bola počas sezóny ponúkaná sporadická prítomnosť kňaza, ale personálne a priestorovo možno zatiaľ sláviť sväté liturgie a sväté omše na striedačku počas sezóny – v nedeľu poobede a vo sviatky. Môže do nej prísť ktokoľvek, je to miesto, kde môžu ľudia v tichosti porozmýšľať či pomodliť sa a poďakovať Najvyššiemu, či už na začiatku túry, alebo po jej úspešnom zdolaní. Počas každej bohoslužby sa spoločenstvo veriacich modlí za všetkých horských a leteckých záchranárov, lesníkov i správcov územia, horolezcov i vrchárov, chatárov, nosičov, zamestnancov až po samotných návštevníkov a turistov.

Malý tím spolu s biskupmi ráno absolvoval aj výstup lanovkou na Lomnický štít, z ktorého požehnali celú krajinu. V úvode svätej liturgie sa prítomným prihovoril vladyka Jonáš. Vyzdvihol krásu prírody a výnimočnosť miesta, na ktorom sa zhromaždili, aby ďakoval za desať rokov služby tejto kaplnky, uprostred neba a lastovičiek. Pozval prítomných, aby priniesli pred Božiu tvár všetky svoje radosti a starosti, modliac sa za pokoj pre celú krajinu. „Ináč, lastovičky sa naozaj začali niekedy okolo roku 2016, teda rok po posvätení, usádzať na budove,“ dodal s úsmevom Patrik Kolesár na obede.

V homílii Božie slovo rozlomil otec biskup František. V spomienkach sa vrátil k návšteve pápeža Františka, propagátora ochrany Božieho stvorenstva, ktorý si už v Bratislave všimol tatranské štíty a upozornil, aby končiare, ktoré smerujú k nebu, boli neustálou pripomienkou smerovania nahor, k Bohu. Pohľad na to, čo človeka presahuje, ho privádza k Bohu. Turistom sa priblížil obrazom balenia ruksaku, v ktorom je iba to, čo je nutné – nikto si nenosí zbytočnú váhu. Aj v duchovnom živote sa človek musí vhodne zbaliť – nezaťažovať sa ničím, čo ho tlačí k zemi, ale kráčať v ústrety vrcholom.

V závere homílie ponúkol prítomným tri rady na čas letných prázdnin a dovoleniek. Ráno začať modlitbou, chválou Bohu za nový deň, kdekoľvek človek je. Druhou radou je hľadať nielen dobrý hotel a reštauráciu, ale zároveň googliť aj najbližší chrám, aby človek mohol sláviť aj svätú liturgiu či omšu. Poslednou radou je byť znakom Ježiša – kto sa pozrie na usmievavého pútnika, uzrie Krista. Pomôžte druhému, povzbuďte ho, pozdvihnite ho.

Na konci prítomným poďakoval samotný hýbateľ myšlienky Patrik Kolesár, ktorý počas svätej liturgie čítal stať z Listu svätého apoštola Pavla Rimanom o dôležitosti ohlasovania Krista a hľadania Boha. Poďakoval vladykovi Jánovi za jeho dôveru a vieru v jeho ideu, prítomným biskupom za to, že v tejto dôvere a snahe vytrvalo pokračujú, a všetkým prítomným i kňazom, že chodievajú do tejto kaplnky, niekedy nehľadiac ani na počasie či množstvo prítomných veriacich. Poďakoval aj prítomným donátorom inventáru kaplnky Františkovi Majerčákovi z IKV Žakovce a krstnej Helenke Zavackej, a každému, kto mu pomáhal a neustále pomáha udržiavať kaplnku otvorenú. Osobitne poďakoval riaditeľovi strediska Dušanovi Slavkovskému a jeho tímu za skrytú pomoc. V neposlednom rade členom rady spolku a rodine, že majú s ním a jeho projektmi trpezlivosť, a istej Saške, ktorej identita ostala skrytá.

Modlitba bola zakončená spoločnou fotografiou, po ktorej prítomní využili neďaleké priestory na chutný obed v krásnej tatranskej prírode.

Foto: Nikolas Fečunda/niko.cr2