Mnohí naši čitatelia poznajú názov Vatikánsky rozhlas, no netušia, ako dnes funguje. Čím je táto inštitúcia v súčasnosti?
Reforma Rímskej kúrie, ktorá sa začala v roku 2015, priniesla vznik dnešného Dikastéria pre komunikáciu, a jeho súčasťou je aj Vatikánsky rozhlas. Presnejšie povedané, dikastérium zriadil pápež František motu proprio 27. júna 2015, Vatikánsky rozhlas bol doň začlenený 1. januára 2017 a dnešný názov sa používa od júna 2018. Dovtedy bolo vedenie rozhlasu zverené Spoločnosti Ježišovej. Dikastérium dnes zastrešuje aj Tlačové stredisko Svätej stolice, fotografickú službu, televízne vysielanie, Vatikánsku tlačiareň a knižné vydavateľstvo, ako aj vydávanie denníka L’Osservatore Romano. Fungovanie slovenskej redakcie zastrešuje Konferencia biskupov Slovenska.
Ako sa zmenila jeho práca od čias klasického rozhlasového vysielania až po dnešné digitálne platformy?
Spomínam si na svoje začiatky v roku 2000, keď sme ešte ako študenti teológie v štúdiu nahrávali na magnetofónové pásy. Dnes pracujeme s najnovšími digitálnymi technológiami. Kým na začiatku sme pripravovali len rozhlasové vysielanie, dnes k tomu patria sociálne siete, fotografie, videá, podcasty aj publikovanie textov. Základ však zostal ten istý. Máme štyri hlavné kategórie obsahu: pápež, Vatikán, Cirkev a svet.
Koľko jazykových redakcií dnes pripravuje obsah a ako vyzerá spolupráca medzi nimi?
Obsah vychádza v 56 jazykoch vrátane znakového jazyka a pripravuje ho niekoľko desiatok jazykových redakcií pod jednou strechou. Nie sme prekladateľské pracovisko. Každá redakcia vyberá a spracúva obsah podľa toho, čo je pre jej čitateľov dôležité a zrozumiteľné, teda na základe inkulturácie. Zároveň si navzájom sprístupňujeme materiály, takže to, čo pripraví jedna redakcia, môžu využiť aj ostatné.
Kto je súčasťou slovenskej redakcie?
Pracujeme dvaja, ja ako zodpovedný redaktor a Zuzana Klimanová ako redaktorka. Snažíme sa zapojiť aj študentov formou stáží a rehoľné sestry cez Projekt sister.
Stalo sa vám niečo, čo odhalilo výnimočnosť práce vo Vatikáne?
Na Slovensku je veľa médií, ktoré sa snažili priniesť informácie priamo z centra diania, či už išlo o posledné dni života pápeža Františka, konkláve alebo prvé dni pontifikátu pápeža Leva XIV. Práve tam bolo možné vidieť rozdiel, pretože my sme dianie sledovali priamo zvnútra. Mali sme bezprostredný prístup k najnovším správam, fotografiám aj videám. Ostatné médiá potom od nás rady preberali najaktuálnejšie informácie, a to rovno v slovenčine.
Ako blízko sa redaktori dostávajú k pápežovi počas jeho ciest či audiencií?
Naša redakcia patrí k tým malým, takže s pápežom necestujeme. Ako to raz zdôraznil prefekt dikastéria Paolo Ruffini: Nie sme tu na to, aby sme sa zúčastnili, ale aby sme slúžili a informovali. Vybraní redaktori sa k Svätému Otcovi dostanú aj priamo.
Na ktorý moment svojej služby nikdy nezabudnete?
Asi na deň zvolenia Leva XIV. Keď som sa vracal domov, moja suseda, podsekretárka Generálneho sekretariátu synody sestra Nathalie Becquartová, mi povedala, že celý dom je hore nohami a všetci čakajú na príchod pápeža, keďže tam ešte ako kardinál dva mesiace býval. Svätý Otec vystúpil z auta, prihovoril sa nám, podali sme mu ruky a dal nám jedno z prvých požehnaní. Priznám sa, že v tú noc som nedokázal zaspať, s vedomím, že pápež spí o dve poschodia podo mnou.
Čo vás na práci vo Vatikánskom rozhlase najviac fascinuje?
Čím je text kratší, tým je ťažšie ho preložiť. Ak ide o citát bez kontextu, hľadám niekedy aj pol hodiny to správne slovo, pretože taliančina má viac odtieňov ako slovenčina a to isté slovo môže v inom kontexte znamenať niečo úplne iné, dokonca aj opak.
Aké reakcie prichádzajú od poslucháčov?
Nestáva sa často, aby nás niekto pochválil. Poslucháči sa nám však ozvú, keď napríklad nesprávne prečítame meno v cudzom jazyku. Aj to je pre nás znak, že nás naozaj niekto počúva.
Ako bojovať proti dezinformáciám aj v cirkevnom prostredí?
Pri každej správe o pápežovi alebo o Cirkvi je dobré nájsť si celý text na vaticannews.va alebo vatican.va, pretože väčšina falošných tvrdení žije len z jednej vytrhnutej vety. Vždy sa vyplatí overiť tri veci: kto to povedal, kedy to povedal a kde je zdroj, lebo veľká časť „senzácií“ je recyklovaná správa spred mnohých rokov. Ak k správe nie je odkaz na zdroj, netreba ju posielať ďalej, aj keby znela nábožne a aj keby prišla od človeka, ktorému veríme.
Keďže v Ríme bývate už nejaký ten rok, môžete prezradiť nejaké jeho tajné zákutie, ktoré bežný turista prehliadne?
Neďaleko redakcie je Anjelský most. Denne ním prejdú tisíce turistov, no málokto sa zastaví pri pohľade na Baziliku svätého Petra cez Via della Conciliazione. Keď prejdú ďalej, stojí tam socha svätej Kataríny Sienskej, ktorá z určitého uhla akoby bozkávala kupolu baziliky. Je to najkrajší bozk v Ríme.
Slovenské vysielanie a texty Vatican News nájdete na vaticannews.va/sk a na sociálnych sieťach slovenskej redakcie.

