Časopis Slovo vznikol v roku 1969 ako jeden z dvoch povolených gréckokatolíckych periodík v Československu. Druhým bol Blahovistnik, ktorý vychádzal ako jazyková mutácia určená pre rusínskych veriacich. Nulté číslo časopisu Slovo vyšlo 14. februára 1969, aj preto sa jeho patrónom stal práve svätý Konštantín. Po roku 1989 sa otvoril priestor pre nové náboženské časopisy, no Slovo si udržalo profil gréckokatolíckeho periodika. V marci 2015 redakcia požiadala Radu hierarchov o oficiálne potvrdenie štatútu časopisu. 24. septembra 2019 následne Rada hierarchov jednohlasne schválila Slovo ako oficiálne periodikum Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku.
Ladislav Hučko (1912 – 1975)
Prvý šéfredaktor Slova. Muž, ktorý v roku 1969 prakticky z nuly rozbehol gréckokatolícku tlač v čase, keď to vôbec nebolo samozrejmé. Pochádzal z kňazskej rodiny z Kojšova, vyštudoval históriu, taliančinu a neskôr teológiu. Po vysviacke v roku 1946 pomáhal v farnostiach, kde chýbali kňazi, učil na školách a prekladal. Po roku 1950 ho komunistický režim prinútil opustiť školstvo a ponúkal mu kariéru výmenou za podpis akcie „P“. Odmietol a roky pracoval ako robotník. Keď bola Gréckokatolícka cirkev v roku 1968 obnovená, vrátil sa do služby a stal sa jednou z kľúčových postáv vzniku Slova. Bol pracovitý, trpezlivý a redakcii vždy k dispozícii – v Prešove aj po jej presťahovaní do Košíc. Všetko sledoval, povzbudzoval a chápal význam cirkevnej tlače pre budúcnosť Cirkvi. Zomrel v roku 1975. V pamäti zostáva ako tichý, pevný zakladateľ – človek, bez ktorého by Slovo nevzniklo.
Emil Korba (1930 – 1978)
Bardejovčan, básnik, kňaz a jeden z najvýraznejších redaktorov Slova. Viedol ho v rokoch 1971 – 1978, zároveň pôsobil aj v Blahovistniku a Katolíckych novinách. Ako gymnazista písal poéziu, publikoval v Lukáčovej Tvorbe, angažoval sa v katolíckych spolkoch. Po maturite nasledoval teológiu, neskôr sa stal kňazom pražskej arcidiecézy, keďže ako gréckokatolík v roku 1950 pokračovať nemohol. Po uvoľnení pomerov sa vrátil do Prešova, stal sa správcom farnosti Fulianka a od roku 1970 redaktorom gréckokatolíckej tlače. Neskôr krátko viedol aj Katolícke noviny. Jeho smrť v roku 1978 zostala nejasná. Po sebe zanechal básnické zbierky, rozhovory, komentáre, homílie a stovky textov. Na jeho počesť vznikla mediálna Cena Emila Korbu.
Štefan Papp (1917 – 1990)
Historik, kňaz a jedna z najvýraznejších osobností gréckokatolíckej historiografie 20. storočia. Šéfredaktor Slova od roku 1979. Študoval v Chuste a Užhorode, v roku 1941 bol vysvätený a pôsobil vo farnostiach Bilky, Veľké Slemence a Nižná Rybnica. Za svoju národnú angažovanosť bol odvlečený do maďarských táborov a väzení, kde strávil roky. Po vojne pokračoval v pastorácii a po obnovení Gréckokatolíckej cirkvi sa zapojil do redakčnej a vydavateľskej práce s neobyčajnou energiou. Je autorom liturgických a historických štúdií, kalendárov, divadelných hier, prehľadov, životopisov a mnohých textov v slovenskom aj ukrajinskom jazyku. V redakcii mu pomáhala jeho manželka a spolu vytvorili stabilné zázemie pre Slovo aj Blahovistnik. Práve s jeho menom sa spája vznik Irmologionu či zvukových nahrávok mukačevského nápevu. Zanechal po sebe precíznu, odbornú a neúnavnú prácu.
František Dancák (1939 – 2018)
Kňaz, publicista a neúnavný organizátor. Šéfredaktor Slova a Blahovistnika v rokoch 1984 – 1991 a opäť krátko v roku 1999. Narodil sa vo Varhaňovciach, teológiu študoval v čase zákazu Gréckokatolíckej cirkvi. Povzbudzovaný biskupom Hopkom už vtedy rátal s jej budúcou legalizáciou a pripravoval sa na obnovu. Vysvätený bol v roku 1964. Počas totality pracoval popri pastorácii a aktívne písal. Keď sa v roku 1984 stal šéfredaktorom, redakciu presunul do Kružlova a aj v chudobných podmienkach dokázal časopis graficky a obsahovo pozdvihnúť. Vrátil doň fotografie, kresby a vážnu odbornú úroveň. Slovo vďaka nemu čítali aj rímskokatolíci a malo dobrý ohlas v zahraničí. Bol autorom viac ako stovky publikácií a nositeľom viacerých ocenení – od SSV až po Fra Angelico. Zomrel v roku 2018. Jeho život sa dá zhrnúť jednoducho: energia, húževnatosť, mariánska úcta a láska k písanému slovu.
Blažej Krasnovský (1950 – 1999)
Prvý laik na čele Slova. Bol ekonóm, politik, ale zároveň básnik – autor šiestich zbierok, prekladateľ, scenárista, recenzent. Viedol Slovo v rokoch 1992 – 1997 a vrátil mu dvojtýždňovú periodicitu. Popri práci vo finančnej sfére v Košiciach vybudoval v Prešove profesionálnu redakciu. Jeho poézia bola tichá, premýšľavá a duchovne citlivá. Sám vravel, že človek sa nestratí, ak má knihu – najmä Bibliu – a chvíľu ticha na sebapoznanie. Za svoju prácu získal Cenu Emila Korbu a po smrti aj Cenu Fra Angelico. Tragicky zahynul pri autonehode. Zostal po ňom redakčný rukopis človeka, ktorý veril, že médiá majú viesť k pravde, pamäti a láske – nie k hluku.
Juraj Gradoš (1974 – )
Kňaz, publicista a najdlhšie slúžiaci šéfredaktor Slova. Teologické vzdelanie si prehĺbil štúdiom na CTF UP v Olomouci (ThLic., 2005) a na TF KU v Košiciach (PhD., 2016). Od začiatku svojej služby prirodzene spájal pastoráciu s médiami. Stál pri vzniku Spolku bl. biskupa Pavla Petra Gojdiča aj časopisu Prameň, kde štyri roky pôsobil ako redaktor. Počas kňazskej služby prešiel viacerými farnosťami – Geraltov, Terni-Hradisko, Klenov, Prešov. V roku 1998 založil Náboženské vydavateľstvo Petra, ktoré v roku 1999 prevzalo vydávanie Slova od Spolku sv. Vojtecha, ktorý vydával časopis v Cirkevnom nakladateľstve od jeho počiatkov. Od 2. mája 2000 do 2. mája 2025 viedol časopis Slovo – najdlhšie zo všetkých jeho šéfredaktorov. Jeho rukopis bol jasný: stabilita, pokojný tón, dôslednosť a premyslená práca s textom. V roku 2016 objavil vzácnu listinu z roku 1646, spojenú s Užhorodskou úniou – malý, ale významný objav pre celú Cirkev.
