Božia láska nás pri každom prijatí sviatostí, pri každej liturgii nielen pozýva opätovať lásku, ale aj učí, že pred Božou láskou sa nedá skryť, utiecť, nedá sa jej zriecť. Božej láske treba dôverovať. Nemožno odísť tak ďaleko od Boha, žeby Božia láska bola neúčinná. Boh nás miluje, aj keď sme neverní, nevďační. K Bohu sa môžeme priblížiť, keď konáme pokánie, keď sa vyznávame z hriechov, keď žijeme v láske. Nik z nás nemá rezignovať pre svoj hriech. Božia láska prevyšuje každý náš hriech. Nech by boli naše hriechy červené ako purpur, Kristova láska ich vybieli. Keď prijímame Božiu lásku, dostáva sa nám nevídaného vyzdvihnutia, obohatenia, premeny. Je správne, že nie je nám cudzie pokánie za hriechy. ( Milan Kuzmiak )