SLOVO NA TÉMU (Terézia Bistika; foto: pexels.com)
Domáce vzdelávanie je spôsob výučby detí, ktorý si za posledný rok istým spôsobom vyskúšali skoro všetci rodičia na Slovensku. Tento typ vzdelávania doteraz často používali najmä rodičia detí s autistickými poruchami.
Takmer jedenásť rokov pôsobím ako špeciálna pedagogička v škole pre deti a žiakov s autizmom v Prešove, tohto času aj ako odborná pedagogická zamestnankyňa v centre špeciálnopedagogického poradenstva nášho centra. S otázkou domáceho vzdelávania som sa stretla už skôr, dá sa povedať zhruba pred desiatimi rokmi, keď mi pridelili v rámci našej spádovej špeciálnej školy autistického žiaka piateho ročníka, vzdelávaného dovtedy v domácom prostredí. Priznám sa, v tom čase som nevedela pochopiť, ako možno nechať doma dieťa tak dlho a vzdelávať ho individuálne formou homeschooling. Myslela som si, že vzdelávanie v školskom prostredí je jediná a najlepšia forma vzdelávania, akú môžeme deťom na Slovensku poskytnúť.
Keďže sa venujem aj oblasti pedagogickej diagnostiky, terapie a nastavovania vhodných intervencií v podmienkach materských, základných, špeciálnych škôl a škôlok, až po odporúčania a nastavovanie foriem vzdelávania aj v podmienkach stredných škôl a odborných učilíšť, praxou a vzdelávaním autistických detí a dospievajúcich som zistila, že vzdelávanie takýchto detí nie je jednoduché, hlavne ak úroveň postihnutia nezaraďuje dieťa do špeciálnej škôlky alebo školy. To znamená, že dieťa s poruchou autistického spektra by mohlo byť zaradené aj do podmienok základnej školy v rámci integrácie (individuálneho začlenenia). Túto skutočnosť a formu vzdelávania rozlišujeme v rámci psychologickej a špeciálnopedagogickej diagnostiky aj v našom centre.
Okrem detí z autistického spektra rôznej úrovne prešli naším poradenským zariadením aj deti s inými formami postihnutia, resp. aj zdravotne oslabené deti s vážnymi chorobami, či už ochoreniami srdca, mozgu, viacnásobnými postihnutiami, alebo rôznymi inými vrodenými a genetickými syndrómami. Tohto času sa špecializujeme na deti s poruchou autistického spektra.
Domáce vzdelávanie ako riešenie
Čoraz častejšie sa stretávame s prípadmi, že žiaci majú z istých dôvodov výrazné problémy byť vzdelávaní prezenčne v škole, a to aj napriek individuálnej forme vzdelávania, ktorú voláme aj integrácia a pri ktorej odporúčame rôzne metódy a postupy, ako s daným dieťaťom a žiakom v školskom prostredí pracovať.
Napriek intervenciám a terapiám je iba vo výnimočných prípadoch u detí a žiakov proces vzdelávania taký náročný, že odporúčame na čas žiakov vzdelávať aj formou domáceho vzdelávania, ale pod supervíziou spádovej školy, resp. aj poradenského zariadenia. Vtedy do domáceho prostredia vysielame občasne jedného z pedagógov alebo terapeutov, ale so súhlasom zákonného zástupcu, pokiaľ majú záujem o terapeutické intervencie v domácom prostredí.
Prečo zlyhávajú
O príčinách toho, prečo žiaci v škole zlyhávajú, by sme vedeli písať veľmi dlho. Môžeme však spomenúť ťažké formy oslabenia psychických funkcií, veľmi zlú úroveň adaptácie detí a žiakov na nové prostredie na vrub diagnóz ako autizmus (Aspergerov syndróm, atypický autizmus, iné psychické poruchy v detskom veku alebo máme žiakov viacnásobne postihnutých v rámci rôznych foriem chorôb a ich kombinácií), ako aj v rámci porúch ADHD a ADD. Ďalej môžeme spomenúť žiakov, ktorí boli vzdelávaní na viacerých školách, ktoré striedali z dôvodu rôznych psychických a telesných oslabení, keď boli šikanovaní, resp. ojedinele máme prípady, keď boli označovaní za agresorov šikany, ale, žiaľ, v dôsledku vlastnej diagnózy, keď si neuvedomovali dôsledok svojho správania a konania v oblasti sociálnej interakcie a spolunažívania. Tú máme všetci vrodenú, no existujú deti a žiaci, ktorí majú aj istú formu sociálnej dyslexie, keď si neuvedomujú vplyv svojho konania a správania v spoločnosti. Týchto musíme v rámci terapeutických a korekčných cvičení naučiť, ako sa správať v školskom aj v širšom spoločenskom prostredí.
Za ostatné roky vnímam skupinu detí a žiakov s rôznymi senzorickými problémami a deficitmi v rámci senzorickej integrácie, ktoré možno orientačne pomenovať ako problémy s vnímaním zvukov, svetiel, problémy vo vnímaní pohybov vlastného tela, problémy v dynamike meniaceho sa prostredia a i.
Domáce vzdelávanie dáva šancu takýmto žiakom vzdelávať sa v pohodlí domova, kde možno stabilizovať zdravotný stav, terapeuticky podporiť pozitívne správanie a to negatívne vyblokovať formou terapeutických intervencií v domácom prostredí, ale pod vedením terapeuta. Treba si uvedomiť, že diagnóza je nezvratná, no môžeme na rôzne oslabenia a dysfunkcie pôsobiť terapeuticky, intervenčne, a teda snažíme sa zlepšiť kvalitu vzdelávania a nažívania detí a žiakov v školskom, spoločenskom aj domácom prostredí.
Po aplikovaní terapeutických postupov u zdravotne oslabených a postihnutých detí ich po istom období skúšame znova začleniť do podmienok školského systému, ale s vytvoreným individuálnym plánom, v rámci ktorého žiak navštevuje školské zariadenie spočiatku len párkrát v týždni, neskôr plne.
Keď je problém s postojmi a hodnotami
Okrem žiakov so zdravotným znevýhodnením žiadajú o domáce vzdelávanie aj rodiny s intaktnými (zdravými) deťmi, taktiež z rozličných dôvodov. Je pravda, že dnešný školský systém kladie na žiakov vyššie nároky ako kedysi. Rodičia preto berú na seba formu domácej školy, aby možno ochránili deti pred nežiaducim javom dnešného sveta, ako všetci dobre vieme a sledujeme v rámci genderovej ideológie. Pravdou je, že školy si dávajú veľký pozor na to, akým štýlom a akou formou vzdelávajú žiakov (učebnice, knihy, informačno-komunikačné technológie, projektové učenie a i.), ale vidíme čoraz viac chaotických informácií o výchove a vzdelávaní detí už od útleho detstva. Na školách vidíme rôzne povahy detí z rôznych rodín, kultúrne aj etnicky rôznorodých. Taktiež sa nájdu mladiství, ktorí istým spôsobom nevinne kopírujú nevhodne sa prezentujúcu ideológiu. Je však na nás rodičoch a dospelých, ako budeme ďalej prezentovať spoločenský a rodinný status v spoločnosti.
Nebojme sa teda deti vzdelávať v školách, potrebujú socializáciu a komunitu vrstovníkov, ako aj vedieť rozlišovať správne a začiernené hodnoty. Rozhodujme sa však správne výberom školy a výberom literatúry, akú našim deťom prezentujeme. Zároveň však nemajme obavy z domáceho vzdelávania, ak je riešením pre problémové dieťa a môže z neho profitovať. Je to legitímna a často tá najlepšia forma vzdelávania v danej situácii pre konkrétne dieťa.
Prajem nám všetkým, aby sme ako spoločnosť vychovávali zdravú generáciu mladých, aby sme sa postavili za svoje hodnoty, ktoré môžu byť istým spôsobom neskôr v ohrození. Verím, že ako spoločnosť máme aj naďalej veľa kvalitných pedagógov, vychovávateľov a odborníkov z pedagogických kruhov, ako aj z kruhov iných odborníkov, ktorí nás v rámci vzdelávania a pomoci našim deťom posunú správnym smerom v prospech rozvoja, socializácie a vzdelávania detí, žiakov, nielen intaktných, ale aj istým spôsobom postihnutých.
DOPLNOK:
AUTIZMUS ■ Táto porucha vývinu sa prejavuje u detí od detstva, zvyčajne do piateho roka života. Tento stav uzavretosti má svoje prejavy najmä v oblasti vzťahov s inými ľuďmi. Postihuje však aj predstavivosť dieťaťa, a tak obmedzuje jeho záujmy. U detí sa autizmus prejavuje vo viacerých stupňoch a dokonca nemusí rovnomerne narúšať celú psychiku dieťaťa. Niekedy sa dieťa uzavrie do vlastného sveta a stratí schopnosť komunikovať s reálnymi osobami. Inokedy nie je schopné interakcie počas hier. Nevie vnímať a chápať pre iných bežné vnemy. Takéto deti potrebujú špeciálny typ starostlivosti a vzdelávania, aby mali možnosť plnohodnotnejšieho života.
ASPERGEROV SYNDRÓM ■ Týmto termínom sa označuje rovnaký typ kvalitatívnych porúch sociálnej interakcie typických pre autizmus, kde dochádza k obmedzenému, ba priam stereotypnému – opakujúcemu sa správaniu dieťaťa a jeho záujmov. Deti s týmto syndrómom nemajú oneskorený vývin reči ani schopnosti spoznávať. Napriek bežnej inteligencii sú však nemotorné. Častejšie trpia týmto syndrómom chlapci. V období ranej dospelosti sa v niektorých prípadoch môžu vyskytovať aj psychotické epizódy.
ADD ■ Táto porucha pozornosti sa prejavuje neschopnosťou primerane sa dlhodobejšie sústrediť. Dieťa pôsobí, akoby bolo zasnené. Má veľmi slabú pozornosť a rýchlo sa unaví. Málokedy si nájde činnosť, ktorá ho bude baviť dlhší čas. Najviditeľnejšie to je pri plnení úloh v časovom limite, ale aj pri nedostatočnom vnímaní detailov. Ľahko sa vyruší podnetmi z okolia. Nevie si premyslieť činnosť a má problém pri plnení povinností či úloh, kde z nedokončenej prechádza na ďalšiu. Podobne sa nevie sústrediť na rozhovor, a tak sa často vracia späť alebo odbieha od témy.
ADHD ■ Ide o poruchu ADD, kde okrem pre ňu typických prejavov je prítomná aj výrazná fyzická aktivita dieťaťa.
