PRÍBEH (Marta Gromošová; foto: pexels.com)
„Vyzerám tak preto, lebo sa celý svoj aktívny život snažím vyzerať inak,“ mohla by som povedať ľuďom, ktorí ma po rokoch nespoznávajú na verejnosti. Na tvár používam krém „na povadlou pleť“, ako stojí na tégliku hriešne drahej emulzie s objemom pár mililitrov, oblečenie sa tajomne scvrkáva v útrobách našej automatickej práčky a čo sa týka účesu, konečne som našla odvahu priznať farbu. Áno, navždy sa stratila moja gaštanová hriva, posledných štyridsať centimetrov hustých zafarbených vlasov som podarovala človeku s vážnou diagnózou. Na parochňu. S vekom vraj prichádza aj rozum, a tak mi ostáva veriť, že ten môj neprišiel sám…
Azda všetci chceme vyzerať najlepšie, ako sa len dá. Prvý dojem pokladáme za najdôležitejší a moderné spoločenské vedy na nás zavše vyrukujú s najnovšími výskumami amerických vedcov. Nezrátame, koľkokrát v živote sme sa presvedčili, že diéty nefungujú, lebo keby fungovali, existovala by jedna jediná namiesto všetkých tých osvedčených a zaručených, namiesto krvopotne odbúraných ton tuku by sa nám na pás neskladali nové faldy. Geneticky zrejme nemáme vo výbave tučnotu a obezitu vo všetkých ich stupňoch. Naši predkovia sa hravo dokázali vpratať nielen do kože, ale aj do svojich sviatočných odevov celé roky. Len občas bolo treba vložiť nejaký ten klin do oblečenia, keď sa pôvodný materiál tak trocha opotreboval. Čím teda vysvetľuje moderná veda stav rovnováhy tela a duše, vnútornú spokojnosť so zovňajškom a úplnú zbytočnosť zapodievať sa tým, aký odraz mi ponúka zrkadlo v kúpeľni a na chodbe nášho bytu? Diétujeme, hoci by sme sa mali radšej postiť. Odriekať si jedlo, pôžitky, žiť v súlade s Bohom, sami so sebou a so svojimi blížnymi. A nezabúdať na prírodu a jej zákonitosti. Nuda? Pasé? Blá, blá? Možno stačí spomienka na skromnú izbu starých rodičov, na piatky a stredy bez mäsa, na prísny pôst mojej tety, čo sa v piatok ani vody nenapila… Na stoloch sa objavoval bôb, pohánka, fazuľa rôznej veľkosti a farebnosti, šošovica, zemiaky upečené na platni šparhetu len tak, nasucho, kyslá kapusta a v nej jabĺčko…
Módne bezobalové trendy nás vracajú do čias, keď sme mali doma dve sieťovky, keď sme igelitové tašky z tuzexu nosili ako luxusné módne doplnky a zimu sme s mamou trávili tým, že nám dala do rúk nadstrihnutý zadný diel zodratého pyžamka, a my sme ho trhali na úzke pásiky a namotávali na obrovské klbká. Tie potom putovali do bieleho vreca a k babkiným krosnám, lebo v tých časoch bolo povinnosťou každej dobrej gazdinej po pierko aj cez plot skočiť…
