Jozef Maretta, kňaz, v rokoch 2004 – 2016 poverený službou exorcistu
Keď sa dieťa bojí, ujde pod stôl alebo pod mamkinu sukňu. Keď sa bojí starší, ujde ku skleslej nálade, neistote, beznádeji, nedôvere či depke. Čo robiť, ak sa bojím diabla? Biblia nám odpovedá. List sv. Jakuba: „Podriaďte sa teda Bohu; diablovi sa vzoprite a ujde od vás.“ Teda ak má niečo ujsť, tak je to diabol, a nie to, čo robí strach z neho. Krstom sme sa stali Božími deťmi a v Ježišovi Kristovi máme víťazstvo nad diablom, hriechom aj smrťou. Sme vo víťaznom tíme. Neznamená to, že diabol nás nechá na pokoji. Prvý pápež svätý Peter vo svojom prvom liste píše: „Váš protivník, diabol, obchádza ako revúci lev a hľadá, koho by zožral.“ (1 Pt 5, 8) Je to pozvanie pre každého z nás. Verme nielen v existenciu, ale majme vzťah viery v Krista, nebeského Otca a Svätého Ducha. Budujme dôveru a vzťah s Najsvätejšou Trojicou. A ak ju budeme mať, môžeme sa zľaknúť toho, čo protivník pripravil, ale nebudeme sa báť, lebo s Kristom a v Kristovi budeme víťaziť. Nech nás jeho krv prikryje a sprevádza pomoc Svätého Ducha. (Jak 4, 7)
Viktória Žolnová, animátor
Diabla sa báť nemusíme, a predsa sa bojíme. Strach je v nás. Prečo? Dôvodov môže byť mnoho, no „ak je Boh za nás, kto je proti nám?“ (Rim 8, 31) Prvou z vecí, ktorú v boji proti tomu strachu potrebujeme urobiť, je, že budeme na Božej strane. Ako? Skrze bytie v milosti posväcujúcej, očisťovanie si srdca vo sviatosti zmierenia a prijímaním Ježiša v Najsvätejšej Eucharistii. Máme ešte mnoho iných zbraní. Jednou, veľmi účinnou, je utiekanie sa k Presvätej Bohorodičke skrze modlitbu ruženca. Sám diabol o ruženci povedal: Keby ľudia vedeli, že majú na dosah ruky takú zbraň, sedel by som v pekle sám! Ale vy nepočúvate pápežov, svätých ani prorokov, ba ani svoje srdce. Víťazím nad vami vďaka vašej hlúposti a pýche. Nebojím sa Vás! Ale bojím sa jej ruženca…“
PS: V našom každodennom repertoári modlitieb by nemala chýbať ani tá k svätému archanjelovi Michalovi. (1 Pt 5, 8 – 10)
Ľubomír Vozňak, laik
Utekať! Keď som bol mladší, chodil som domov pešo popod les. Šiel som raz aj v noci a v lese niečo šuchlo. V tom momente som začal utekať, aby som bol čím skôr pri prvých domoch a svetlách v dedine, tam som prestal utekať. Keď sa stretneme s niečím alebo s niekým, z čoho máme strach, tak zvyčajne utekáme. Utekáme preto, aby sme našli miesto, kde sa môžeme skryť, miesto, kde sa budeme cítiť bezpečne. Preto keď sa bojíme diabla, tak utekajme k nášmu nebeskému Otcovi a nebeskej Matke. Utekajme k modlitbe. Tak ako dieťa uteká k otcovi a mamke vždy, keď má strach, tak aj my sa máme naučiť utekať tým správnym smerom k Otcovi a Matke, k modlitbe… (Ef 6, 11)
