SLOVO O IKONE (Milan Gábor; foto: svnikolae.ru)
V predchádzajúcich článkoch sme hovorili o tom, že mnohé ikony Bohorodičky majú svoje pomenovania spájajúce sa s miestom alebo osobou, či také, ktoré pomenúvajú niektoré vlastnosti, alebo konanie Bohorodičky. Sú však aj ikony, o ktorých pôvode a histórii toho veľa nevieme, a takou je aj táto ikona.
Devpeteruvská ikona Bohorodičky (po rus. девпетерувская) sa objavila v roku 1392, ale pôvod ikony stvárnenej v type nežnej – milujúcej Matky (po gr. Eleusa, po rus. Умиление), ako aj podrobnosti zjavenia nie sú známe. Jedna z jej raných kópií z obdobia 16. storočia sa nachádzala v drevenej Cerkvi sv. otca arcibiskupa Mikuláša divotvorcu z Myry v obci Baťuškovo v Moskovskej eparchii. Keď bola v Baťuškove v roku 1666 postavená murovaná cerkev, ikonu preniesli na jej nové miesto a umiestnili do drevenej prenosnej schránky. V tridsiatych rokoch 20. storočia vtrhli do cerkvi zlodeji a ikonu ukradli. Tú našli veriaci neďaleko cerkvi. Zlodeji z nej strhli drahocennú zdobenú rizu. Keď ikonu očistili, umiestnili ju vo svätyni v cerkvi. Miestny kňaz ju každý deň vynášal zo svätyne na analoj uprostred chrámovej lode. V roku 1939 bola cerkev na základe vládneho nariadenia zatvorená a cirkevný hnuteľný majetok vrátane ikony prepadol v prospech štátu. Od tých čias niet o ikone žiadnych správ. Nezachovali sa ani osobitosti jej ikonografie či presné rozmery.
V roku 1997 bol chrám spätne vrátený Ruskej pravoslávnej cirkvi. Po dvoch rokoch V. Charlamov namaľoval novú ikonu na základe požiadavky istého muža, ktorého prosby boli po modlitbách pred devpeteruvskou ikonou vypočuté. Ako vzor poslúžila ikona z 19. storočia, ktorej kompozícia bola všeobecne známa. Ikona zobrazuje Božiu Matku s dieťaťom Kristom, ktorý je stvárnený v celej postave, stojac na kolenách Bohorodičky, ktorá ho pridržiava za pravé plece a ľavou rukou na neho ukazuje. Na niektorých ikonách tohto typu sa Kristus túli k lícu Božej Matky a podobne ako na Vladimírskej ikone Bohorodičky objíma mamu ľavou rukou okolo krku a pravou sa drží jej maforia.
Iná známa kópia devpeteruvskej ikony Bohorodičky sa nachádzala v Kélii sv. Pitirima († 1698), tambovského biskupa, ktorý sa počas života pred ňou často modlieval. Verejne známou sa však stala až po zázračnej udalosti v roku 1833. Istá žena, ktorej muž bol falošne obvinený a uvrhnutý do väzenia, mala sen, v ktorom sa jej zjavil neznámy starec, ktorý jej prikázal, aby šla do Preobraženského soboru (Katedrálneho chrámu Premenia Pána) v Tambove a tam podľa ním určeného opisu našla ikonu Bohorodičky z Kélie sv. Pitirima, a poprosila, aby pred ikonou odslúžili bohoslužbu. Žena urobila presne tak, ako jej nariadil starec, a za krátky čas bol jej muž prepustený z väzenia.
Ikona sa v súčasnosti nachádza v Preobraženskom sobore v Tambove, v časti chrámovej lode na ľavom analoji, pri moščeviku (relikviári) sv. Pitirima. Svoju liturgickú pamiatku slávi 29. februára.
