SLOVO NA TÉMU (Juraj Danko; foto: Dušan Guzi)

Pri pohľade do cirkevného kalendára niekedy žasneme, koľko dní a mien je vyznačených červenou farbou. Zvlášť to vidno na prelome rokov, keď na konci decembra a začiatku januára slávime jedny z najväčších sviatkov roka.

Január je tiež „pestrejší“, ale od sviatku Stretnutia Pána sa, až na víkendy, akoby červená farba úplne stratila. Občas sa tam tri či štyri razy blysne, ale to je všetko. Trocha to navodzuje dojem, akoby tu svätí išli do úzadia, keďže minea mnohokrát ustupuje trióde. Ale práve pôstna trióda prijala niektorých svätých, aby na ich živote ešte viac zdôraznila kajúci charakter vinúci sa ako zlatá niť týmto obdobím. Hoci skoro každý z týchto svätých má svoju pamiatku v niektorý konkrétny deň, práve tu je ich oslava omnoho slávnostnejšia, aby človeka povzbudila na ceste k Pasche.

Začína sa to tesne pred začiatkom Svätej a veľkej štyridsiatnice, keď na Syropôstnu sobotu slávime pamiatku všetkých našich prepodobných a bohonosných otcov, ktorí sa preslávili pôstmi. O týždeň je to zasa svätý veľkomučeník Teodor Tirón, konkrétne spomienka na div kolivy, ktorý urobil. Hneď na ďalší deň je Nedeľa ortodoxie. Tu sa síce žiaden svätý nespomína, ale keď boli nanovo s veľkou slávou prinesené ikony do chrámov, boli tam aj ikony svätých. V druhú pôstnu nedeľu sa spomína na svätého Gregora Palamasa, solúnskeho metropolitu a predstaviteľa hesychazmu, to sa však deje v pravoslávnych cirkvách, u nás táto spomienka nie je.

O týždeň je vztýčený svätý Kríž, jednak ako strom života, ktorého ovocím sa musel živiť každý svätý, jednak ako ochrana, pod ktorou bol i svätý Ján, autor spisu Rebrík, spomínaný v nasledujúcu nedeľu. Po nej vo štvrtok sa modlí Veľký kánon svätého Andreja Krétskeho. V tomto kajúcom čase sa nezabudlo ani na našu nebeskú Matku Presvätú Bohorodičku, ktorej je venovaná Piata pôstna sobota s prívlastkom Akatistová. Hneď v nedeľu je pamiatka svätej Márie Egyptskej, ktorá práve cez nebeskú Matku našla cestu k Bohu. Po skončení Svätej štyridsiatnice nás pred Kvetnou nedeľou do tajomstva Veľkého týždňa uvádza svätý Lazár „Četverodneven“, ktorému vo Veľký pondelok pomáha svätý Jozef Egyptský.

Naši prepodobní a bohonosní otcovia, ktorí sa preslávili pôstmi

Nemožno tu uviesť kompletný menný zoznam, ten pozná iba Boh. A to je dobre, lebo tu ide o istý princíp uskutočňujúci sa v ich životoch naplnených modlitbou a pôstom. Oni dali nabok prirodzené veci, aby sa viac upriamili na nadprirodzené a mohli byť viac s tým, kto všetko stvoril. Preto nám ich Cirkev kladie pred oči na prahu Veľkého pôstu, aby sme v nich mali príklad a povzbudenie, lebo aj oni nosili našu prirodzenosť. Je toho však viac. Ako hovorí synaxár: Cez sviatky nimi ustanovené (rozumej predpôstne obdobie) nás pripravili na cvičenie a uschopnili začať pôst. Myšlienky nám odviedli od obžerstva a rozkoší, aby sme mali bázeň pred budúcim súdom. Pri pohľade na týchto pôstnikov sme aj od nich dostali pomoc a ochranu v boji s nepriateľom a pripravili sa na duchovný zápas.

Svätý veľkomučeník Teodor Tirón

Svätý Teodor bol vojakom v meste Amaseia v Ponte v Malej Ázii. Okolo roku 306 bol za Maximiliánovho prenasledovania mučený a napokon upálený. Liturgickú spomienku má 17. februára. V roku 319 boli jeho ostatky prenesené do mesta Euchaita, ktoré sa počas storočí stalo centrom jeho kultu. Túto udalosť si Cirkev pripomína 8. júna.

V Prvú pôstnu sobotu je v centre pozornosti zázrak, ktorý sa udial asi päťdesiat rokov po jeho smrti. V synaxári čítame o cisárovi Juliánovi Apostatovi a jeho ľstivej snahe poškvrniť kresťanský pôst. Rozkázal, aby celý prvý pôstny týždeň boli na trhoviskách všetky potraviny pokropené krvou z pohanských obiet. „Ale vševidiace Božie oko, ktoré chytá mudrcov v ich chytráctve a vždy sa stará o nás, svojich služobníkov, prekazilo hriešnikovi jeho zlý úmysel s nami.“ Na Boží pokyn sa biskupovi Eudoxiovi zjavil svätý Teodor a prikázal mu, aby veriaci z trhu nič nekupovali a jedli kolivo – varenú pšenicu. Aby sa na tento zázrak nezabudlo, bola naň ustanovená pamiatka v Prvú pôstnu sobotu.

Nedeľa ortodoxie

Táto nedeľa priamo nesúvisí ani s pôstnym obdobím, ani so svätými. Je na tomto mieste, lebo udalosti, ktoré pripomína, sa diali práve začiatkom Veľkého pôstu a na Prvú pôstnu nedeľu boli ikony nanovo vnesené do chrámov. Nebol to len úctyhodný a životodarný Kríž, ale aj ikony nášho Spasiteľa, Božej Matky a svätých. Pri čítaní synaxáru tejto nedele si tiež uvedomíme, že hoci to boli pre pravoverných ťažké časy, mnohí tam získali svätosť.

Krížupoklonná nedeľa

Na prvý pohľad táto nedeľa vôbec nesúvisí s našou témou. Pri hlbšom uvažovaní však zbadáme, že bez Kristovho Kríža by sme tu nemali koho spomínať. Veď nikto by sa nestal svätým, ak by nepožíval plody Kríža – nového stromu života.

Prepodobný Ján Klimak

Prepodobný Ján pochádzal z Egypta. V mladosti dostal dobré vzdelanie a ako šestnásťročný vstúpil do monastiera na Sinaji. Neskôr sa utiahol do samoty na mieste Thola. O štyridsať rokov ho, proti jeho vôli, zvolili za igumena. Po štyroch rokoch sa však znova vrátil do púšte, kde ako osemdesiatročný v roku 563 zomrel. Liturgickú spomienku má aj 30. marca.

Nádherné svedectvo o ňom vydáva synaxár: „Jedol všetko, čo sa neprotivilo mníšskemu sľubu, ale veľmi mierne, čím múdro zlomil silu pýchy. Ktože by dokázal opísať tok jeho sĺz? Spal len toľko, aby bdením nepoškodil svoju rozumovú prirodzenosť. Jeho život bol ustavičnou modlitbou a nesmiernou láskou k Bohu. Takto poriadne a bohumilo žijúc napísal Listvicu…“ Tá patrí k najlepším príručkám duchovného života.

Svätý Andrej Krétsky

Takto ho síce mnohí poznajú, ale jeho celé meno je: náš otec svätý Andrej Jeruzalemčan, krétsky arcibiskup. Pochádzal z Damasku. Ako štrnásťročný vstúpil do Monastiera sv. Sávu pri Jeruzaleme. V tichom živote napísal mnoho kánonov a iných liturgických hymnov. Patriarcha si ho povolal do Konštantínopola, kde bol vysvätený za diakona. Neskôr sa stal arcibiskupom na Kréte. Zomrel v roku 720 na ostrove Eriso. V minei si naňho spomíname 4. júla.

Do služby Veľkého pôstu bolo zaradené vrcholné dielo svätého Andreja – Veľký kajúci kánon. Zaujímavá je príčina: „Keďže Svätá štyridsiatnica sa chýli ku koncu, aby sa ľudia nestali lenivými v duchovných zápasoch, nezabudli sa chrániť a žiť čisto.“ Toľko synaxár. Samotný kánon má dvestopäťdesiat tropárov a dnešnú podobu mu dali studiti v desiatom storočí.

Presvätá Bohorodička

Liturgické texty a hlavne synaxáre nám doteraz stále povedali, prečo sa v pôstnom období nachádza tá či oná udalosť alebo svätec. Pri Akatistovej sobote sú síce opísané zázračné zásahy Presvätej Bohorodičky pri záchrane Konštantínopola, ktoré si tiež pripomíname 1. októbra, ale prečo je to na sklonku Veľkého pôstu, uvedené nie je.

Môžeme však uvažovať a rozjímať. Pred dvoma dňami zaznieval Veľký kánon, dnes najslávnejšia pieseň východu k Božej Matke. Predtým kajúce „Zmiluj sa nado mnou, Bože, zmiluj sa nado mnou.“ Teraz radostné „Raduj sa, panenská nevesta!“

Prepodobná Mária Egyptská

Pochádzala z Egypta, zarábala si priadzou, ale žila v smilstve a oddávala sa telesným rozkošiam. Božím riadením sa dostala do Jeruzalema, kde na sviatok Povýšenia svätého Kríža prežila obrátenie. Na to odišla do púšte za Jordán, kde v kajúcnosti žila až do smrti. Jej pamiatku slávime aj 1. apríla.

Veľmi zaujímavý je moment jej obrátenia. Pri opakovaných pokusoch vojsť do chrámu a vidieť životodarné drevo jej v tom zabránila neviditeľná sila. Celá smutná a zúfalá si uvedomila, že prekážkou sú jej hriechy. Zbadala ikonu Presvätej Bohorodičky a vrúcne prosila, aby jej bolo dovolené vstúpiť do chrámu. Jej modlitba bola vypočutá, pred svätým Krížom sa zriekla starého života. Prijala sviatosti a odišla do púšte. Božia Matka pomáha hriešnikom. Tak v Konštantínopole, ako aj teraz Márii, z ktorej sa stala prepodobná. Možno preto sú tieto udalosti tak blízko pri sebe.

Spravodlivý Lazár

Rodák z Betánie, syn farizeja Šimona. Ako píše synaxár, ak by Kristus často nenavštevoval jeho otca, asi by sme o Lazárovi nemali ani poňatia. Lenže Kristus prichádzal a Šimon ho rád počúval, hlavne o vzkriesení z mŕtvych. Pri týchto rozhovoroch bol aj Lazár a jeho sestry, v ktorých srdciach rástlo úprimné priateľstvo. To Ježiš opätoval a slzami potvrdzoval. Lazárovi dokonca umožnil na vlastnej koži zažiť pravdivosť učenia o vzkriesení. Ten síce potom ušiel na Cyprus, kde ako biskup pásol Božie stádo, ale keď po tridsiatich rokoch od svojho vzkriesenia odišiel z tohto sveta, bol plný radosti, lebo vedel, že na druhej strane ho čaká jeho priateľ.

Podľa synaxára, Lazárovo vzkriesenie na toto miesto ustanovili svätí apoštoli a otcovia, aby po očistení sa štyridsaťdňovým pôstom a pred obetou svätých strastí nášho Pána Ježiša Krista sme videli príčinu nenávisti židovských starších voči Kristovi.

Jozef Egypský

Takéto je vo všeobecnosti známe jeho meno. Synaxár ho však nazýva blažený Jozef Prekrásny. Jeho spomienku na Veľký pondelok vysvetľuje tým, že v ten deň sa začínajú strasti nášho Pána Ježiša Krista a Jozef je toho predobrazom. Nenávidený bratmi, predaný za peniaze, nespravodlivo obvinený, uvrhnutý do väzenia. Ale aj vyzdvihnutý z neho, usadený na tróne, živiteľ zeme, ktorý sa zjavil bratom cez darovanie pšenice.

A moje miesto?

Veľmi stručne sme spomenuli svätých, ktorých pamiatka je obsiahnutá v pôstnej trióde. Poväčšine je to však iba výber niekoľkých myšlienok z liturgických kníh bez nejakého konkrétneho záveru. Niekto to riešiť nebude, ale ja môžem. A keď budem chcieť, tento Veľký pôst neprežijem sám, ale práve s tými vyššie uvedenými. Môžem sa úprimne pridať k pôstnikom a s Teodorom zachovať pôst nepoškvrnený. Pohľadom na ikony aj očami vnímať, že nie som v tom sám. V polovici si oddýchnuť v tieni životodarného dreva, aby som mal silu zodvihnúť nohu na ďalší stupienok rebríka. Úprimne oplakávať svoje hriechy podľa návodu otca Andreja a volať k Božej Matke s Konštantínopolčanmi, aby som opustil starý život ako matka Mária. Ba ešte lepšie, úplne zomreť ako Lazár, aby som žil nový prekrásny život s tým, koho predobrazuje Jozef. To bude záver každej kapitoly.