BIOETIKA (Jozef Glasa; foto: pxhere.com)
Počatie človeka, zahalené úctivým závojom dôstojnosti, je plné nádherných prekvapení. Nové poznatky a detaily, ktoré prináša biomedicínsky výskum, poukazujú na to, že ide o mimoriadne intenzívne obdobie plné biologických udalostí a premien, v ktorom príroda nešetrila na dôkladnosti a slávnostnosti.
Z biologického hľadiska ide o náročné, detailne riadené procesy. Týkajú sa oboch životodarných buniek. Ich dozrievania, nezastupiteľných, originálnych úloh a činností v priebehu iniciácie aj úspešného dovŕšenia procesu oplodnenia. Materská bunka – vajíčko sa v následnosti premien odštartovaných splynutím s otcovskou bunkou – spermiou stáva postupne zygotou, prvou bunkou nového človeka. Poznatky o tom, čo všetko sa musí pri tejto náročnej premene stať, skúma ľudská embryológia. Ide o vedu siahajúcu na samé hranice súčasného poznania. O odkrývanie jemných biologických mechanizmov počiatku života. Úžasnej zmysluplnej nádhery danej Stvoriteľom. Na jej obdivuhodnom fungovaní sa priamo podieľajú rodičia, keď darujú nový život.
Keď výskumníci hľadali spoľahlivé fyziologické znaky na čo najpresnejšie určenie časového momentu počatia, spozorovali prekvapujúci jav – záblesky či ohňostroj života. Zistili, že takmer ihneď po splynutí bunkových membrán zrelého vajíčka a spermie prichádza k významným presunom iónov vápnika (kalcia) dovnútra vajíčka. Ich príchod vo viacerých vlnách aktivuje spomínanú premenu. Tieto prvé procesy trvajú iba zlomky sekúnd, takže môžeme naozaj hovoriť o „okamihu počatia“.
Sprievodným javom prechodu prvých prúdov iónov kalcia cez bunkovú membránu je náhle vylúčenie pomerne veľkého množstva iónov zinku z vnútra oplodňovanej materskej bunky do okolia. Tento prúd zinkových iónov sa pri pozorovaní oplodnenia v skúmavke pomocou špeciálneho mikroskopu prejaví ako zreteľný svetelný záblesk. Prekvapení výskumníci nazvali tento jav „iskrami“ alebo aj „ohňostrojom“ života. Fyziologický význam tohto javu nie je ešte dopodrobna preskúmaný. Ide však o úkaz, ktorý najtesnejšie súvisí s prvými momentmi vývoja nového jedinca. S okamihom počatia. Každé zrelé vajíčko má na túto príležitosť pripravené „svetlice“. Zásoby zinku v špeciálnych útvaroch ukrytých pod svojou bunkovou membránou.
Uvedené skutočnosti nám z etického hľadiska názorne poukazujú na význam argumentu kontinuity (nepretržitosti). Z pohľadu kultúry života (Ján Pavol II.) logicky zdôvodňujú odmietnutie priamych zásahov do procesov počatia človeka. Aj neprijateľnosť nebezpečných, škodlivých alebo smrtiacich chirurgických alebo chemických zákrokov do vývinu ľudského zárodku a plodu. Akékoľvek pretrhnutie kontinuity života (napríklad pri umelom „prerušení“ tehotenstva) totiž znamená neodvolateľnú smrť. Nejde tu len o nepopierateľné zlo umelého potratu, ale napríklad aj o potenciálny smrtiaci účinok prípravkov hormonálnej antikoncepcie. Či už tabletkovej alebo ako súčasti vnútromaternicového telieska. Pokiaľ prišlo k počatiu, zavedené teliesko vedie k neodvratnej smrti raného ľudského zárodku (embrya). Nemôže sa v preň nepriateľskej maternici uhniezdiť.
Argument kontinuity, spolu s inými, poukazuje aj na nemorálnosť pokusov na živých ľudských zárodkoch a plodoch, ako aj postupov oplodnenia v skúmavke. Vedú totiž k úmrtiu všetkých (pokusy) alebo väčšej časti „použitých“ ľudských zárodkov. Argument pripomína, že za priaznivých okolností sa takmer všetky mohli – a aj mali narodiť. Zároveň však musíme poukázať aj na nemorálnosť niektorých spomínaných vedeckých pozorovaní. Popri zvieracích sa totiž pri nich použili aj ľudské zárodky.