SLOVO O IKONE (Milan Gábor; foto: church.mt)
Názvy väčšiny ikon Bohorodičky sú odvodené od jednotlivých miest, kde sa im vzdávala úcta. Sú však aj také, ktorých mená sa spájajú s osobami, s ktorými boli späté od začiatku alebo sa im zázračným spôsobom zjavili. V prípade Damaskej ikony sa s ňou spája tak miesto, ako aj osoba.
Damaská ikona Bohorodičky (rus. Дамаскинская) sa spája s prepodobným Jánom Damaským (okolo r. 675 – 749, liturgická pamiatka 4. decembra), horlivým zástancom úcty svätých ikon v období ikonoborectva (prenasledovania a ničenia svätých ikon). Podľa tradície mal byť prepodobný Ján aj autorom divotvornej ikony, ktorá sa do konca života nachádzala v jeho monastierskej kélii. Ako uvádza M. Donadeo, pomenovanie tejto ikony sa opiera o legendu, podľa ktorej rytieri kúpili ikonu v Damasku. V Damasku sa ikona nachádzala až do 14. storočia, keď ju kresťania utekajúc pred výbojnými nájazdmi Tamerlána (vojvodcu a krutého dobyvateľa) odniesli na ostrov Rodos. Ako hovorí legenda, počas úteku ukazovali anjeli utečencom cestu prostredníctvom žiarivého stĺpu svetla, ktorý sa zastavil práve nad Rodosom.
Po storočnom prebývaní ikony v prostredí Pravoslávnej cirkvi na Rodose bola ikona odovzdaná Rímskokatolíckej cirkvi, a to zástupcom Rytierskeho rádu maltézskych rytierov, ktorí ju umiestnili vo svojom chráme, kde prebývala až do roku 1523. V noci 23. januára 1523 rytieri Maltézskeho rádu utekajúc pred Turkami z ostrova Rodos zobrali zo sebou v debnách plných relikvií a posvätných predmetov aj divotvornú Damaskú ikonu Bohorodičky. S ikonou putovali po svete viac ako sedem rokov, až do času, kým im v roku 1530 cisár Svätej rímskej ríše nemeckého národa a španielsky kráľ Karol V. a pápež Klement VII. nedarovali súostrovie Malta. Rytieri Maltézskeho rádu tam vybudovali svoju pevnosť a postavili Chrám sv. Kataríny, v ktorom umiestnili aj Damaskú ikonu Bohorodičky. Vo veľkej a krvavej bitke tu v roku 1565 rytieri Maltézskeho rádu zvíťazili nad osmanskými vojskami a založili hlavné mesto a pevnosť Valletta, ktoré pomenovali podľa vtedajšieho veľmajstra Jeana Parisota de la Valletteho. V roku 1580 dokončili výstavbu nového chrámu zasväteného Damaskej ikone Bohorodičky, gr. Εκκλησία της Παναγίας της Δαμασκού, nazývaný aj Id-Damaxxena, kde bola v roku 1587 slávnostne umiestnená aj Damaská ikona Bohorodičky, ktorá sa tam nachádza dodnes. Chrám je v užívaní melchitských katolíkov.
V roku 1932, pri príležitosti 1500. výročia Efezského snemu (na tomto sneme v roku 431 otcovia Cirkvi slávnostne vyhlásili pravdu o Máriinej dôstojnosti Božej Matky a pridelili jej titul Theotokos − Bohorodička), bola ikona slávnostne korunovaná. V šesťdesiatych rokoch dvadsiateho storočia bola ikona reštaurovaná. Umenovedci a historici umenia na základe štýlu a techniky maľby potvrdili datovanie ikony do obdobia 12. – 13. storočia.
Ikona s rozmermi 100 x 147 cm zobrazuje Bohorodičku po pás s dieťaťom Kristom v type eleusa – milujúca, nežná. Božia Matka s doširoka otvorenými očami a zamysleným, hĺbavým pohľadom sa akoby zamýšľa nielen nad tým, čo čaká jej Syna, ale aj nad nami – jej duchovnými deťmi. Dieťa Kristus objíma svoju milujúcu Matku a lícom sa jej nežne dotýka. V hornej časti ikony po stranách možno vidieť čiastočne zachované fragmenty svätých archanjelov Gabriela a Michala, zobrazených v celých postavách, ktorí sa v modlitebnom geste obracajú na Bohorodičku. Svoju liturgickú pamiatku slávi Damaská ikona Bohorodičky spoločne s prepodobným otcom Jánom Damaským 4. decembra.
