BIOETIKA (Jozef Glasa; foto: pexels.com)
Počiatok nového roka. Dieťa v jasliach. Deťúrence v kolískach. Veľké oči pod stromčekom. Deti dosiaľ nenarodené. Schúlené pod tlčúcim srdcom očakávajúcej. Ťarchavej. Všetkými bremenami rodiaceho sa sveta. Nového nekonečna ukrytého v konečnom ľudskom tele.
Matky v nádeji. Svedkyne požehnania. Rastúceho v tichosti. Vznikajúceho v skrytosti. Prichádzajúceho priamo z náručia Boha i z objatia človeka.
Nový život. Hlási sa v skrytosti. Najskôr ako prekvapenie. Veľké. Najväčšie? Vytúžené či nečakané. Neočakávané. Neveriaci Tomášovia všetkých čias. Otázka otázok: Naozaj? Rozradostňujúca. Inokedy zraňujúca. More otázok. Čo teraz. Čo si s tým počatým počneme? Hlási sa bez slov. Ale neodvolateľne. Ako poslaný. Ako poslaná. Dôkaz lásky, dôkaz optimizmu nášho Boha (R. Thákur). A lásky ľudí. Pokračujúce obdarovanie. Zázračný dar rodičom i svetu. Boží dar života. Pýta si očakávanie. Radosť. Prijatie. Bezpodmienečné. Aj do nepodmienok. Nemysliteľných. Do maštaľky a jasličiek. Do tmavého chladu noci tohto sveta. Prežiareného Hviezdou a hviezdami. S prísľubom nového rána.
Za obzormi, v kráľovských palácoch konzumu a v poddanských domčekoch pod nimi sa už chystá smrť. Naostrené zbrane postmoderného sveta. Zášť a hrozba. Propaganda bezohľadnosti. Zamaskovaná brutalita voči očakávajúcej. V empatickom prestrojení. Do práva na svoje telo. Práva zabiť. Do nároku na svoj život. Na svoje súkromie. Ten nový život si predsa ona nemôže dovoliť! Nie, to my si nemôžeme. Lebo nám, nám všetkým to všetko skomplikuje. Práve teraz? Keď ja, keď my sme mali úplne iné plány?! Pokazí nám to imidž.
Navyše, je to len a len jej vec. Prečo to neriešila? Kam podela rozum?! Čo bude s nami? Musíme uvažovať pragmaticky. Detaily potom. Teraz len zastaviť ten život. Čo najrýchlejšie. Aby nebol. Aby ho nebolo. Číhajúci Herodesovia dnešných čias. Desiví vo svojej navoňavkovanej plesnivine. Ponúkajúci rýchle riešenia. Sterilné nástroje medicíny naruby. Potratové tabletky. Nárek v Betleheme a okolí. Toľko neviniatok!
Sú tu však anjeli. Priamo z nebies. Poslovia Boží. Zvestujú radostnú zvesť. Žiariace svetlá v temnotách noci. Sláva Darcovi života na výsostiach! A na Zemi pokoj životu. Dobrej vôle. A ľuďom láskavým a statočným. Schopným prevziať zodpovednosť. Tu a teraz. Nie až zajtra. Bez vyhovárania. Bez odvrávania. Pokoj ochotným pomôcť. V malom i vo väčšom. Pokoj ľuďom chrániacim život. Dieťaťa každej očakávajúcej matky. Od jeho počatia. Takého zázračného! Nebesia už pripravujú ďalšie zázraky. Egyptský azyl. Záchranu pred Herodesom. A kdesi, v neznámej budúcnosti, nazaretský domček. Nástroje obživy. Zázračné možnosti života a pre život. Pre šťastie v živote a zo života.
Lebo Prozreteľnosť pozná nepoznané riešenia. Je tvorivá. Vynachádzavá a obetavá. Do krajnosti. Hľadá si a nachádza v každom čase svojich. Ľudí so srdcom. Statočné matky nenarodených. Očakávajúce a chrániace plod svojho lona. Náhodných milosrdných Samaritánov. Idúcich v správnom čase okolo. Tých, ktorí sa neodvrátia. Nejdú ľahostajne ďalej. Lebo Prozreteľnosti záleží. Veľmi. Na každom živote. Na každom človeku. Dávno a pred vekmi pripravila všetko pre zázrak jeho života. Áno, dala si záležať. Lebo život človeka sa naozaj „počína zázračne“ (Ž 139, 13 − 16).
Počatie života, ľudského života. Zahalené tajomstvom. Posvätným závojom dôstojnosti. A predsa, v tichej skrytosti Prozreteľnosť vystrojila na počesť každého počatého skutočný ohňostroj. Slávnostné, radostné záblesky svetla. Viazané na ten okamih. Keď sa doslova štartuje život. Každé ľudské vajíčko má pripravené svetlice. Na tento zázračný, reálny moment. Zásoby iónov zinku v malých patrónach. Tesne pod bunkovou membránou. Okamih počatia, keď splynú membrány dvoch život darujúcich buniek, je vyznačený jasným svetelným zábleskom.
Ale o tom už viacej nabudúce.
