SLOVO SVÄTÉHO OTCA (Marek Baran; foto: flickr.com)
Marek Baran
Svätý Otec František pri svojom príhovore priblížil podobenstvo o desiatich pannách, cez ktoré pozval veriacich k obráteniu a aktívnemu životu viery.
Evanjeliové čítanie (Mt 25, 1 – 13) nás pozýva predĺžiť si uvažovanie o večnom živote. Ježiš rozpráva podobenstvo o desiatich pannách pozvaných na svadobnú hostinu, symbol nebeského kráľovstva. V časoch Ježiša bolo zvykom, že sa svadobná oslava konala počas noci; z toho dôvodu musel sprievod pozvaných hostí kráčať so zažatými lampami. Niektoré družičky boli nerozumné: vzali si lampy, ale nevzali si olej; tie múdre si však spolu s lampami vzali aj olej.
Ženích stále nechodil a všetky zadriemali. Keď však ktosi oznámil, že ženích už prichádza, nemúdre panny si v tej chvíli uvedomili, že nemajú olej do svojich lámp a pýtali si ho od tých múdrych, no tie odpovedali, že im ho nemôžu dať, lebo by nebolo dosť pre všetky. Zatiaľ čo nemúdre odišli kúpiť si ho, prišiel ženích. Múdre devy spolu s ním vstúpili do sály, kde sa konala hostina, a dvere sa zavreli. Ostatné prichádzajú príliš neskoro a sú odmietnuté.
Je jasné, že týmto podobenstvom nám chce Ježiš povedať, že máme byť pripravení na stretnutie s ním. Nielen na to finálne stretnutie, ale aj na drobné stretnutia, malé i veľké stretnutia každodennosti s výhľadom na to stretnutie, na ktoré nestačí iba lampa viery, ale je potrebný aj olej lásky a dobrých skutkov. Viera, ktorá nás skutočne zjednocuje s Ježišom, je tá, ako hovorí apoštol Pavol, ktorá je „činná skrze lásku“ (Gal 5, 6). Práve toto reprezentuje postoj múdrych panien. Byť múdri a rozvážni znamená nečakať na poslednú chvíľu, aby sme odpovedali na Božiu milosť, ale urobiť to aktívne už teraz. Začať už odteraz. Obráť sa dnes! Dnes zmeň svoj život. Ak chceme byť pripravení na finálne stretnutie s Pánom, musíme už od tejto chvíle s ním spolupracovať a robiť dobré skutky inšpirované jeho láskou. Vieme, že sa stáva, že zabudneme na cieľ nášho života, teda na definitívne stretnutie s Bohom, čím sa stratí zmysel očakávania a absolutizuje sa prítomnosť.
Keď niekto hľadí len na prítomnosť, stratí zmysel pre očakávanie, ktorý je taký nádherný. Očakávať Pána naozaj treba. Keď sa stratí zmysel pre očakávanie, bráni to akejkoľvek perspektíve siahajúcej za hrob: koná sa tak, akoby nemalo nikdy dôjsť k odchodu do ďalšieho života. A preto sa robia starosti iba o majetok, o vyniknutie, o hmotné zaistenie, a stále viac a viac. Ak sa necháme viesť tým, čo sa nám javí lákavejšie, snahou o uspokojenie našich záujmov, hoci je nám to aj príjemné, náš život sa stane neplodným; nevytvárame si totiž nijakú zásobu oleja do našej lampy, a tá vyhasne prv, než nadíde stretnutie s Pánom. Musíme žiť dnešok, ale dnešok, ktorý smeruje k zajtrajšku, k onomu stretnutiu, dnešok naplnený nádejou. Ak sme bdelí a konáme dobro odpovedajúc na Božiu milosť, môžeme spokojne očakávať príchod ženícha. Pán tak môže prísť aj počas nášho spánku: toto nám nebude robiť starosti, lebo máme zásobu oleja nahromadenú dobrými skutkami každodenného života, nahromadenú tým očakávaním Pána, že on príde tak skoro, ako je to len možné, a že príde, aby ma vzal k sebe. Prosme o príhovor Presvätú Pannu Máriu, aby nám pomohla žiť tak ako ona, v činorodej viere: tá je tou svietiacou lampou, s ktorou môžeme prejsť nocou smrti a prísť na veľkolepú oslavu života. (z príhovoru 8. novembra 2020)
„Byť múdri a rozvážni znamená nečakať na poslednú chvíľu, aby sme odpovedali na Božiu milosť, ale urobiť to aktívne už teraz.“ (Svätý Otec František)
