SLOVO V RODINE (Monika Guľašová; foto: pexels.com)

Rola osamelého rodiča znamená zastať univerzálnejšiu úlohu, do ktorej treba zahrnúť typické otcovské aj materské správanie. Dôvodov, prečo dieťa vychováva iba jeden z rodičov, je viacero. Treba si uvedomiť, že nehovoríme iba o rozvode alebo o úmrtí rodiča. Do tejto kategórie patria aj deti rodičov, ktorí sú dlhodobo nedostupní pre svoje deti, napríklad pre nadmernú pracovnú vyťaženosť či prácu v zahraničí.

Bez ohľadu na príčinu je to náročná situácia pre rodiča aj pre dieťa. Stratou rodiča dieťa stráca pocit istoty a bezpečia. Jeho svet tvorí rodina, kam prirodzene patrí otec aj matka. Ak sa už narodí do neúplnej rodiny, najneskôr v škôlke zistí, že jeho „prirodzená realita“ nie je prirodzenou pre všetky deti. Porovnávaním sa s inými pochopí, že vyrastá v iných pomeroch ako ostatné deti. Ak platí, že dieťa potrebuje, aby sa jeho rodičia mali radi, aby sa zaujímali o jeho radosti, starosti, problémy, tak pre deti jedného rodiča to platí dvojnásobne. Pre citový a sociálny vývin dieťaťa je potrebné, aby malo vo svojej blízkosti vzory mužskej i ženskej životnej roly. To je podmienkou neskoršej mužskej identity u chlapcov a ženskej identity u dievčat. Tu môžu nastať komplikácie, lebo rozhodne nie je ľahké prevziať to, čo charakterizuje nám neprirodzenú rolu, ktorú sa snažíme dieťaťu suplovať. Rodič je vždy vzorom, a ak je nútený zastať rolu oboch rodičov, nezriedka sa nevyhne chybám a prenosu svojich zranení na dieťa. Ak sme nútení fungovať v nastavení „dva v jednom“, oplatí sa držať niekoľkých pravidiel.

Pravidlo 1
Som rodič, ktorému chýba ten druhý, a viem to dieťaťu priznať.

Na to, aby sme mali silu starať sa o rodinu bez partnera, je nutné dieťaťu neklamať. Bez ohľadu na dôvod, prečo v rodine chýba druhý rodič, mal by byť dieťaťu primerane vysvetlený. Nejde o to, aby sme dieťa zahltili argumentmi, ale aby pochopilo, prečo rodičovi aj jemu ten druhý rodič chýba. Ak rodič mlčí v mylnej predstave, že chráni dieťa, dieťa sa bojí pýtať, aby neranilo rodiča. Ak sa s dieťaťom nehovorí, začína si veci domýšľať a vytvárať si fantázie v spojitosti so svojou osobou. Je pedocentrické, teda čokoľvek vo svojom svete vzťahuje na seba. Všetci to poznáme. Ja (dieťa) sa trikrát vyspinkám a príde Ježiško a vôbec ma nezaujíma, že aj maminka alebo tatinko sa trikrát vyspia a bude Štedrý deň. Dieťa potrebuje byť opakovane uistené, že nie je príčinou toho, že mu chýba jeden z rodičov. Potrebuje vnímať emócie rodiča, ktorý ostal. Jeho smútok z toho, že mu chýba partner. Vždy chýba. Aj vtedy, ak druhý z rodičov ublížil a vzťah sa skončil rozvodom, aj vtedy, ak sme na všetko v rodine sami, pretože ten druhý je dlhodobo preč, aj vtedy, ak zomrel. Chýba opora partnera, jeho priama účasť na živote rodiny, výchove, riešení problémov aj v radostných chvíľach.

Pravidlo 2
Dieťa potrebuje korene, aj keď ma to bolí.

Toto pravidlo odráža potrebu vedieť, kým som a kto sú moji rodičia. Bez informácií o našich predkoch nemôžeme mať jasno v tom, kto sme. Dieťa má právo poznať svojho rodiča, ktorý chýba. Nie je ideálny, presne tak ako ním nie je ani rodič, ktorý dieťa vychováva sám. Je dôležité, aby rodič dokázal hovoriť o partnerovi bez optiky prípadného vlastného zranenia zo vzťahu s ním. Rodičmi ostávame navždy a pre dieťa nie je rozhodujúce, čo sa stalo vo vzťahu partnerov, ale čo sa stalo a deje vo vzťahu rodiča k nemu. Dieťa vie, kedy mu rodič klame. Preto by sme mali vedieť hovoriť o svojich pocitoch k partnerovi tak, aby sme nezraňovali city dieťaťa a neklamali.

Pravidlo 3
Potrebujem pomoc pre dieťa.

Dostať do výchovy dieťaťa výchovný vzor rodiča, ktorý chýba, je ťažké. Otcovej výchove bez matky často chýba ženský svet, jemnosť, nežnosť a citovejší prístup k životným skúsenostiam. Hendikep v starostlivosti o domácnosť dnes už mnohí otcovia dokázali zvládnuť. Ak dieťa žije s matkou, vníma jej hendikep v praktických riešeniach domácej údržby, opravách. Oveľa ťažšie je však zabezpečiť dieťaťu vhodný vzor správania ženy a muža v partnerskom živote, ak nám partner chýba. Tu je priestor pre širšiu rodinu a našu žiadosť o pomoc. Dieťa potrebuje vnímať rolu ženy aj muža v rodine, ich štýly správania, spôsob myslenia aj riešenia situácií. Ak dieťa vychováva jeden rodič, jeden vzor prirodzene chýba. Môže ho zastúpiť vnímanie partnerského vzťahu u starých rodičov, krstných rodičov či ostatných príbuzných, s ktorými bude dieťa v častom kontakte. Aj tu je dôležité, aby rodič bol sám sebou a nesnažil sa byť otcom aj matkou zároveň. Môžeme vykonávať v rodine činnosti, ktoré robí matka a otec, ale nemôžeme byť oboma. Klamali by sme sebe aj dieťaťu, ak by sme sa o to pokúsili.

Pravidlo 4
Potrebujem pomoc pre seba

Mať rodinu, kde chýba partner, je ťažkou situáciou. Vedie k fyzickému aj psychickému vyčerpaniu, ak rodič nepožiada o pomoc, a nedostane ju. Toto je priestor pre podporu rodiny, blízkych priateľov, komunitu, v ktorej rodič žije. Ak blízki vnímajú, že rodič potrebuje pomoc odborníka, mali by mu ju navrhnúť. Treba si nechať pomôcť v mnohých veciach. Od praktických vecí v domácnosti cez zladenie práce a času s deťmi až po nevyhnutný čas samého pre seba. Aj osamelý rodič potrebuje mať pravidelne čas na seba a svoje záľuby a je výborné, ak mu tento priestor pomôže vytvoriť jeho sociálna sieť rodiny, známych a priateľov.

Pravidlo 5
Potrebujem pomoc pre svoju rodinu.

Aj keď jeden rodič chýba, osamelý rodič a dieťa sú rodina. Rodina, ktorá potrebuje širšie spoločenstvo. Všetci potrebujeme niekam patriť, mať sa s kým stretnúť a zdieľať svoj život. Potreba pomoci pre rodinu je o skupine ľudí, ktorí vedia, ako na tom osamelý rodič je, nemusí neustále vravieť o sebe a cíti sa prijatý. Pomoc môže mať rôzne podoby. Od materiálnej cez inštrumentálnu vo forme rád a informácií (ako si poradiť s rôznymi problémami, ktoré už iní riešili) až po emocionálnu. Modlitba spoločenstva za rodinu je silnou zbraňou, ktorá posilňuje nielen rodinu, ale aj samotné spoločenstvo. Rodič aj dieťa si potrebujú udržať funkčné vzťahy a nadviazať nové. Vďaka nim sa vyhnú sociálnej izolácii, ktorá je častým dôsledkom smútku a straty. Potrebujú podporu v spoločných aktivitách s inými rodinami, aby sa opísaná sociálna opora mala šancu rozvinúť.

Pravidlo 6
Potrebujem rutinu.

Rutina dáva nášmu životu pocit predvídateľnosti, zrozumiteľnosti. Dieťaťu dáva pocit istoty a bezpečia. Osamelému rodičovi aj dieťaťu uľahčujú stereotypy, zvyky, tradície zvládnutie citovo náročných situácií, ale aj bežného každodenného kolobehu. Dávajú pocit spolupatričnosti, identity. Myšlienky sa stávajú slovami, slová sa stávajú skutkami, skutky sa stávajú zvykmi a zvyky sa stávajú hodnotami. Žitie svojich hodnôt v každodennom živote dáva človeku pocit spokojnosti, ktorý pramení z pochopenia miesta Boha v živote a svetonázoru.

Rodina jedného rodiča a dieťaťa nie je ideálne spoločenstvo, pretože je ľudským spoločenstvom. Má potenciál sa vylepšiť, ak doň prizveme blízkych ľudí, ale predovšetkým Boha. „Lebo kde sú dvaja alebo traja zhromaždení v mojom mene, tam som aj ja medzi nimi.“ (Mt 18, 20) Všetkým osamelým rodičom a ich rodinám prajem rutinu prizývať do svojich dní Boha a tých, ktorých im pošle v spoločenstve Cirkvi.