BIOETIKA (Jozef Glasa; foto: flickr.com)
Podvodná štúdia britského lekára Andrewa Wakefielda o údajnom súvise očkovania detí troj-vakcínou proti príušniciam, osýpkam a ružienke (MMR vakcína) a vznikom autizmu a osobitného črevného zápalu mala až prekvapujúco nečestné pozadie. Vznikla na zlomyseľnú objednávku a mala viesť k veľkému obohateniu jej vykonávateľov.
Na všetko sa prišlo až pomerne neskoro, a to zásluhou neúnavnej, až detektívnej práce britského investigatívneho novinára Briana Beera. Jeho prekvapujúce zistenia ukázali odborný škandál doktora Wakefielda v ešte desivejšom svetle: podvádzal z nízkych, zištných dôvodov.
Etický problém, o ktorý tu ide, sa zvyčajne nazýva „konflikt záujmov“. Ide o situáciu alebo okolnosti, ktoré neprípustne ovplyvňujú úsudok alebo rozhodovanie osoby, ktorej bolo zverené rozhodovať v závažných veciach. Ak sa niekto nachádza v takomto konflikte, musí byť z rozhodovacieho procesu vylúčený. Jeho účasťou sa totiž poškodzuje nielen dôveryhodnosť, ale aj obsah a kvalita daného rozhodnutia.
Konflikty záujmov u pracovníkov vedeckého výskumu vedú k ich nežiaducej predpojatosti. K subjektívne deformovanému, nesprávnemu vnímaniu a posudzovaniu skutočnosti. Ku skreslenému hodnoteniu faktov. K záverom výskumu, ktoré sú v rozpore s realitou. Predstavujú jej nesprávny, prekrútený obraz. Tým sa ruší hlavný dôvod aj etické oprávnenie každého výskumu: poznať a pochopiť pravdu.
Chybné poznanie a hodnotenie skutočnosti sú zlé už samy osebe. Vedú však k ďalším negatívnym dôsledkom. K zlým rozhodnutiam. To platilo aj v prípade podvodného výskumu doktora Wakefielda. Jeho vedecky chybné, úmyselne deformované závery, hojne rozširované nezodpovednými médiami, spôsobili u mnohých neodôvodnený, všeobecný strach z očkovania. Prebudili k životu už temer mŕtve antivakcinačné hnutie. Ohrozujú tak až podnes zdravie a životy nevinných detí, ktoré sa ich starostliví, ale oklamaní rodičia boja dať riadne zaočkovať.
V čom boli hlavné konflikty záujmov doktora Wakefielda? Predovšetkým, výskum sa uskutočnil na účelovú objednávku. Cieľom kontraktu s právnikom Richardom Barrom bolo „vyrobiť“ dôkazy, ktoré by sa dali použiť na podanie hromadnej žaloby proti výrobcom MMR vakcín. Mali nimi byť nová choroba alebo syndróm u očkovaných detí, ktoré by vznikli v súvise s očkovaním. Vymyslený „autistický“ zápal čreva a osobitná forma „regresívneho autizmu“ sa na to skvele hodili. Stačilo presvedčiť verejnosť. Pomocou mediálnej kampane, odštartovanej bombastickou tlačovou konferenciou, plánovali do budúcej žaloby zahrnúť viac než 1 600 britských rodín.
Finančné krytie kontraktu sa podarilo zaistiť z britského štátneho fondu právnej pomoci. Išlo o veľké peniaze. Osobná hodinová mzda doktora Wakefielda bola 150 libier. Celkove viac než 435 000 britských libier. Kontrakt navyše pokrýval aj všetky potrebné náklady. Malá skupinka zúčastnených napokon dostala viac než 26 miliónov libier. Vznikla situácia až kolosálneho konfliktu záujmov. Pochopiteľne, udržovaná v prísnej tajnosti.
To však nebolo všetko. Doktor Wakefield zároveň pripravoval ďalšie spôsoby, ako sa na ním vyvolanej nedôvere voči MMR vakcíne a rozšírenom strachu z nového ochorenia detí obohatiť. Dal si ich aj vopred patentovať. Svoju vlastnú, jednozložkovú vakcínu proti osýpkam. A špeciálny laboratórny test na diagnostiku ním „objaveného“ nového ochorenia. Mal sa tak stať, podľa svojich predbežných prepočtov, multimilionárom.
Keď všetko vyšlo najavo, doktor Wakefield sa snažil veci zapierať a zahmlievať. Dokonca podal na Briana Beera žalobu. Fakty však napokon jasne ukázali, kde je pravda. Nasledovalo vylúčenie z lekárskej komory, redakcia časopisu Lancet stiahla podvodný článok. Neslávna sláva doktora Wakefielda však trvá podnes: na antivakcinačných a konšpiračných weboch. A v radoch dnešného antivakcinačného hnutia. Tam je naďalej verne uctievanou celebritou.
(dokončenie z predošlých čísel)
