SLOVO SVÄTÉHO OTCA (Marek Baran; foto: flickr.com)
Pred modlitbou Anjel Pána, v príhovore veriacim, pápež František poukázal na prikázanie lásky ako na dva kľúčové body v živote človeka.
„V dnešnej evanjeliovej stati (porov. Mt 22, 34 – 40) sa učiteľ zákona pýta Ježiša, ktoré prikázanie je najväčšie, čiže ktoré prikázanie je hlavné v celom Božom zákone. Ježiš odpovedá jednoducho: ‚Milovať budeš Pána, svojho Boha, celým svojím srdcom, celou svojou dušou a celou svojou mysľou‘ (Mt 22, 37). A vzápätí dodá: ,Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého.‘ (Mt 22, 39) Ježiš stanovuje dva kľúčové body pre veriacich všetkých čias, dva zásadne dôležité body pre náš život.
Prvým je, že morálny a náboženský život sa nemôže zúžiť na úzkostlivú a silenú poslušnosť. Sú totiž ľudia, ktorí sa snažia plniť prikázania upätým či sileným spôsobom, no Ježiš nám dáva pochopiť, že morálny a náboženský život nemožno redukovať na úzkostlivú a silenú poslušnosť, ale jeho princípom musí byť láska.
Druhým kľúčovým bodom je, že láska musí byť nasmerovaná súčasne a neoddeliteľne voči Bohu i voči blížnemu. Toto je jedna zo základných novôt Ježišovho učenia a dáva nám porozumieť, že nejde o pravú lásku k Bohu, ak sa nevyjadruje v láske k blížnemu; a zároveň že láska k blížnemu nie je pravá, ak nečerpá zo vzťahu s Bohom. Všetky nariadenia, ktoré Pán dal svojmu ľudu, musia byť dané do vzťahu s láskou k Bohu a blížnemu. Láska k Bohu sa vyjadruje najmä v modlitbe, zvlášť v adorácii. Veľmi zanedbávame adorovanie Boha. Modlíme sa na poďakovanie, na vyprosenie niečoho…, ale zanedbávame adoráciu. A práve klaňanie sa Bohu je jadrom modlitby. A láska k blížnemu, ktorá sa tiež volá bratská láska, znamená byť blízko, počúvať, podeliť sa, starať sa o druhého. Koľkokrát sa nemáme k tomu, aby sme druhého vypočuli, lebo nás nudí alebo nás oberá o čas, alebo aby sme ho sprevádzali v jeho bolestiach, v jeho skúškach… Vždy si však nájdeme čas na klebety. Vždy. Nemáme čas na potešovanie skľúčených, no na pletky máme času dosť. Dajme si pozor! Apoštol Ján píše: ,Kto nemiluje brata, ktorého vidí, nemôže milovať Boha, ktorého nevidí.‘ (1 Jn 4, 20) Tu vidno jednotu týchto dvoch prikázaní.
V dnešnom evanjeliu nám Ježiš opäť raz pomáha zájsť k životodarnému prýštiacemu prameňu lásky. A tým prameňom je sám Boh, pre dokonalú lásku v zjednotení, ktoré nič a nikto nemôže rozdeliť. Toto zjednotenie je darom, o ktorý treba denne prosiť, ale tiež osobným úsilím, aby sa náš život nenechal zotročiť bôžikmi sveta. A previerkou našej cesty obrátenia a svätosti je vždy láska k blížnemu. To je tou previerkou: ak hovorím, že milujem Boha, ale nemilujem blížneho, to nesedí. Testom toho, že milujem Boha, je, že milujem blížneho. Pokým tu bude brat alebo sestra, voči ktorým si zatvoríme srdce, budeme ešte stále ďaleko od tých učeníkov, akými nás chce mať Ježiš. Ale jeho božské milosrdenstvo nám nedovoľuje strácať odvahu; práve naopak, volá nás každý deň nanovo dôsledne žiť podľa evanjelia. Nech nám príhovor Presvätej Panny Márie otvorí srdce pre to najväčšie prikázanie, dvojitý príkaz lásky, ktorý je zhrnutím celého Božieho zákona a od ktorého závisí naša spása.“ (z príhovoru 25. októbra 2020)
„Nemáme čas na potešovanie skľúčených, no na pletky máme času dosť. Dajme si pozor! Apoštol Ján píše: ,Kto nemiluje brata, ktorého vidí, nemôže milovať Boha, ktorého nevidí.ʻ (1 Jn 4, 20)“ (pápež František)
