BIBLIA (Martina Diheneščíková; foto: deadseascrolls.org)

Bola jedinou dcérou Raguela a Edny, ktorí žili v Médsku. Po siedmich neúspešných pokusoch o manželstvo sa dostala na pokraj zúfalstva a takmer si siahla na život. Nechcela však rodičov vystaviť potupe. Rozhodla sa radšej prosiť Pána, aby ju zbavil života alebo zachránil. Pán ju vypočul a poslal anjela Rafaela, aby uzdravil nielen ju, ale aj jej svokra Tóbiho. Príbeh je zachytený v štrnástich kapitolách starozákonnej Knihy Tobiáš, ktorá patrí medzi deuterokánonické spisy Biblie.

Tóbiho zbožnosť

Tóbi bol Raguelovým príbuzným. Bol horlivým Źidom, ktorý zachovával Pánov zákon. Pravidelne putoval do Jeruzalemského chrámu, odovzdával desiatky a konal skutky milosrdenstva. Ako zajatec bol odvlečený do Ninive, ale aj tam celým srdcom ostal verný Bohu. Bol príkladom pravého Izraelitu. Pochovával svojich rodákov, ktorých kráľ nechal zabiť. Jeden Ninivčan ho však udal a Tóbi musel utiecť. Vrátil sa až po kráľovej smrti. Tóbi a jeho manželka Anna mali jediného syna Tobiáša. Raz Tobiáš povedal otcovi, že vonku leží mŕtvy Izraelita. Tóbi ho bez váhania išiel pochovať. Susedia sa mu posmievali: „Tento človek sa vôbec nebojí. Už ho raz pre takúto vec hľadali a chceli zabiť. No sotva im unikol, a už opäť pochováva mŕtvych.“

Keď Tóbi v noci zaspal, do očí mu napadal vtáčí trus a spôsobil mu beľmo. Čím viac chodil za lekármi, tým viac strácal zrak, až napokon úplne oslepol. Jeho viera bola vystavená veľkej skúške. Dokonca aj jeho manželka mu vyčítala: „Kde sú tvoje skutky milosrdenstva? Kdeže je tvoje dobré správanie? Už sa ukázalo, čo z toho máš.“ Tóbi sa dostal do veľkého smútku a volal k Pánovi: „Rozkáž, Pane, nech ma opustí táto tieseň, prepusť ma do večného príbytku a neodvracaj odo mňa svoju tvár! Lepšie je pre mňa zomrieť, ako skusovať takú veľkú tieseň vo svojom živote a počúvať také potupné výčitky.“

Sárino utrpenie

Sára bola vydatá za siedmich mužov, ale zlý duch Asmodej ich zabil prv, než k nej vošli ako k manželke. Meno Asmodej znamená „ničiteľ, záhubca“. Tak ako Tóbi, aj Sára v ten deň počúvala od slúžky výčitky: „Ty hrdúsiš svojich mužov! Vydala si sa už za siedmich mužov a ani s jedným si neokúsila šťastie. Choď za nimi! Nech už nikdy nevidíme z teba ani syna, ani dcéru.“ Sára veľmi zosmutnela a plakala. Vyšla do hornej izby a chcela sa obesiť. Ale nechcela zarmútiť rodičov. Preto sa rozhodla, že radšej bude prosiť Pána, aby zomrela: „Rozkáž, Pane, aby som odišla z povrchu zeme. Ty vieš, že som čistá od akejkoľvek nečistoty s mužom… Ale ak nechceš, aby som zomrela, zhliadni na mňa a zmiluj sa nado mnou, aby som už viac nemusela počúvať potupné výčitky.“ V tej istej chvíli Boh vypočul modlitby obidvoch – Sáry aj Tóbiho. Poslal na zem anjela Rafaela, aby oboch uzdravil. Jeho meno znamená „Boh uzdravuje“. Rafael však pôsobil inkognito v zdanlivej podobe človeka menom Azariáš, syn Ananiáša. Meno Ananiáš znamená „priazeň, milosť Božia“ a meno Azariáš zasa „sila, pomoc Boha“.

Rafael sprevádza Tobiáša

Keď si Tóbi žiadal smrť, spomenul si na peniaze, ktoré uložil u Gabaela v Médsku. Rozhodol sa poslať po ne Tobiáša predtým, než zomrie. Stretol Rafaela, ktorý sa predstavil ako Azariáš, ktorý si hľadá prácu. Tóbi sa s ním dohodol, že bude sprevádzať jeho syna do Médska. Pred cestou dal synovi rôzne mravné ponaučenia. Zdôraznil Tobiášovi, že nie peniaze, ale Božia bázeň je tým najväčším pokladom. Keď už boli na ceste, z rieky sa vymrštila veľká ryba, ktorá chcela Tobiášovi odhryznúť nohu. Rafael mu povedal, aby rybu vypitval, pretože jej žlč, srdce a pečeň možno použiť ako liek. V Médsku mu zas poradil, aby si zobral Sáru za manželku, lebo je to múdre a dobré dievča. Tobiáš sa naľakal: „Brat Azariáš, počul som, že ju už dali siedmim mužom, a tí zomreli v tú istú noc vo svojej svadobnej izbe.“ Ale on mu povedal: „Nerob si starosti z toho zlého ducha, ale vezmi si ju. Keď vojdeš do svadobnej izby, vezmi časť pečene a srdce ryby a vlož to na žeravú pahrebu z kadidelnice. Zlý duch zacíti vôňu a ujde, a už sa pri nej nikdy viac nezastaví. A keď k nej pôjdeš, najprv obaja vstaňte a modlite sa. Proste Pána, aby ste dosiahli milosť a spásu. Neboj sa, lebo tebe bola určená od vekov.“

Sárino manželstvo

Tobiáš sa do Sáry zamiloval a prilipol k nej celým srdcom. Keď sa s ňou oženil, urobil presne tak, ako mu povedal Rafael. Vôňa ryby odpudila zlého ducha. Tobiáš vstal z lôžka a povedal Sáre: „Vstaň, sestra! Modlime sa a prosme nášho Pána, aby nám preukázal milosrdenstvo a spásu.“ A potom spali celú noc. Keď Sárini rodičia zistili, že žije a nič zlé sa nestalo, z veľkej radosti velebili Boha a vystrojili veľkú hostinu, trvajúcu štrnásť dní. Počas toho Rafael vyzdvihol peniaze od Gabaela a potom sa všetci traja vrátili domov. Tobiáš potrel žlčou z ryby oči svojmu otcovi. Tóbimu sa vrátil zrak, chválil a velebil Boha. Až potom im Rafael vyjavil svoju identitu: „Boh ma poslal, aby som uzdravil teba i tvoju nevestu Sáru. Ja som Rafael, jeden zo siedmich anjelov, čo sú vždy pripravení predstúpiť pred Pánovu velebu.“ Ešte ich poučil, aby chválili Boha spravodlivým a čestným životom. Dvakrát im zdôraznil: „Kráľovo tajomstvo je dobré ukrývať, ale Božie skutky treba zjavovať.“ Požiadal ich, aby zapísali, čo sa im prihodilo, a vrátil sa do neba. Sára a Tobiáš sa šťastne dožili vysokého veku.

Utrpenie spravodlivých

Príbeh Sáry v Knihe Tobiáš sa zamýšľa nad utrpením spravodlivých. Na túto zložitú otázku nejestvuje jednoduchá odpoveď. Utrpenie spravodlivých je často nad rámec logického chápania. Tóbi bol čestný a zbožný muž. Nezaslúžil si vyhnanstvo ani slepotu. Sára bola dobrá a čistá. A napriek tomu nenávidená a krivo obviňovaná. Ani jeden z nich si utrpenie nespôsobil sám. A bolo také neúnosné, že si obaja radšej žiadali zomrieť. Ale aj v tejto situácii v úprimnosti volali k Pánovi. Priali si smrť. Ale Boh im obom daroval život, uzdravenie a oslobodenie. To, čo chcel Asmodej zničiť, to Rafael na Boží príkaz uzdravil. Paradoxom je, že trpeli pre svoju vernosť Bohu. Ale už žalmista hovorí: „Spravodliví majú utrpení veľa, ale Pán ich vyslobodí zo všetkých.“ (Ž 34, 20)

Ak nevinne trpíme, možno si aj my kladieme otázky: Čo mám z toho, že Boha milujem a poslúcham? Prečo sa bezbožnému darí lepšie ako mne? Kedy sa spravodlivý človek dočká odmeny? A dočká sa vôbec? Božie slovo hovorí: „Ale ak aj trpíte pre spravodlivosť, ste blahoslavení. Neľakajte sa ich hrozieb a neplašte sa, ale uctievajte sväto Krista, Pána, vo svojich srdciach…, aby sa tí, čo tupia váš dobrý život v Kristovi, zahanbili práve v tom, z čoho vás osočujú. Lebo je lepšie trpieť za dobré skutky, ak je to Božia vôľa, ako za zlé.“ (1Pt 3, 14 – 17) Utrpenie spravodlivých je zahalené istým tajomstvom. To môže naznačovať aj Rafaelov výrok: „Kráľovo tajomstvo je dobré ukrývať, ale Božie skutky treba zjavovať.“ Iba Kráľ kráľov Ježiš Kristus pozná toto tajomstvo. Stále však platí, že „tým, čo milujú Boha, všetko slúži na dobré“. (Rim 8, 28) Keď sa utrpenie napokon premení na radosť, treba zjavovať Božie skutky a vydávať svedectvo na Božiu slávu. A keď už v Starom zákone malo Sárino utrpenie spásonosný charakter, o čo viac ho môže mať aj naše utrpenie v hlbokom spojení s Ježišom Kristom? Dokáže otvárať oči a duchovný zrak tým, ktorí tiež trpia, ale nemajú nádej.

Tóbi už nečakal, že sa mu vráti zrak. Ale pre utrpenie svojej nevesty a žlč z ryby, ktorá chcela ublížiť Tobiášovi, sa napokon vyliečil. Ich bolesť sa premenila na nesmiernu radosť a oslavu Boha. Preto vo chvíľach veľkého utrpenia, keď by sa nám už nechcelo ani žiť, volajme z hlbín srdca k Pánovi. Aj k nám môže poslať Rafaela. A možno už kráča s nami na ceste, ale my sme ho zatiaľ nespoznali.